Súčasťou bol samozrejme aj odvoz z autobusovej stanice do srdca starého mesta, kde má hotel v ktorom kamarát Balal pracuje svoje sídlo.
Už bola tma a tak sme rýchlo na večeru zhltli ťavie mäso s olivami a na terase s úchvatným výhľadom sa kocháme vysvietenými pamiatkami nočného mesta.
večerný výhľad z hotelovej terasy
Keď sa rozvidnelo, konečne sme uvideli hotel, ktorý sa znenazdajky stal našim prechodným domovom.
náš hotel
V hoteli mali zmysel pre humor. Aj na WC sme mali možnosť spomenúť si na najmocnejšieho muža Ruska.
PUTIN :-)
Yazd je asi polmiliónové historické mesto ležiace v oáze medzi dvomi veľkými púšťami. Ľudia sa tu po generácie dokázali adaptovať na život v púšti čoho výsledkom je unikátna architektúra. Celý nesledujúci deň sa túlame nekonečným labyrintom (často krytých) uličiek medzi domami z nepálenej hliny.
úzke uličky starého mesta
starý Yazd
typické perzské vzory na mešitách
cez deň, v horúčave, ľudia takmer nevychádzajú na ulicu
...
...
Dominantou mesta je nádherná mešita. Skutočným skvostom je aj hlavné námestie.
mešita s navyššími minaretmi
príjemné námestie
...
historické hradby okolo starého mesta
naša nová záľuba - chodenie po strechách bazárov
výhľad zo strechy na Yazd
V Yazde sme dokonca mali aj auto. Balal od známeho požičal starého iránskeho Paykana. Problémom však bolo naštartovať ho. Potom išiel bezchybne, až kým sa zas nepokazil. Postup bol jednoduchý - najprv doliať vodu a potom roztlačiť.
doliať vodu...
...a roztlačiť, za volantom to majstrovsky zvládala Kadri
Klíma v Yazde je suchá a horúca. Dážď je veľkou vzácnosťou a tak na privedenie vody do mesta v minulosti vybudovali jeden z najväčších systémov podzemných kanálov, tzv. kanátov na svete. Kanát je umelý podzemný kanál, ktorým sa do púšte privádza voda z hôr. Ďalším unikátom sú historické klimatizácie, chytače vetra ktoré dnes u nás poznáme aj ako výmenníky tepla. Používali ich už starí Peržania.
"chytače vetra"
No a ďalším unikátom sú obrovské chladničky, kde obyvatelia uskladňovali ľad získaný z neďalekých hôr.
mraznička - energetická trieda "A"
Veľká vzdialenosť a obtiažny prístup ochránili Yazd pred rôznymi vojnami. Zatiaľ čo iné časti Perzie boli pustošené Džingischánom tu bol pokoj. V roku 1272 mesto navštívil aj Marco Polo.
Keď sa nám náhodou opäť podarilo roztlačiť Paykana, tak sme sa išli pozrieť napr. na Veže mlčania - jedno z najvýznamnejších zoroastriánskych miest.
zábava s Paykanom
aj somára občas treba roztlačiť
tak ešte jeden pokus
areál Veží mlčania
jedna z veží
Zoriastrianizmus bol náboženstvom starej perzskej ríše. Po porážke Peržanov sa uctievači tejto viery stiahli práve sem. Tvoria tu početnú menšinu dosahujúcu takmer 10 %, čo je v islamskej republike Irán veľmi vysoké číslo.
Veže mlčania sú dva pahorky na okraji dnešného mesta, kde Zoroastriáni ukladali mŕtvych. Zoroastrianizmus uctieva tri živly - vodu, oheň a pôdu. Mŕtve mäso je považované za nečisté a nesmie sa pochovávať ani spaľovať. Vo veži mlčania je telo odovzdané ako potrava vtákom a duša odchádza do neba po slnečných lúčoch. Kosti sú neskôr uložené do jamy uprostred veže.
cesta nahor
veže sú dve - výhľad z jednej na druhú (pod vežou stoja dve iránske dievčiny v čiernom)
samospúšť
krajina v okolí mesta Yazd
Za zmienku stojí aj ďalšia zo zoroastriánskych pamiatok - chrám ohňa. Roztlačili sme Paykana a išli sa tam pozrieť. Večný oheň tu udržujú horieť nepretržite od roku 470.
najprv doliať vodu... potom roztlačiť...
...ale cestou sa nám Paykan aj tak pokazil
Zoroastriánsky chrám ohňa
symbol zoroastriánov
Kadri
Každý večer posedávame s vodnou fajkou na terase a užívame si pokoj vyžarujúci zo starého mesta. V uličkách panuje čulý ruch, ktorý nás často zlákal. Na večernom námestí sa stretávajú ľudia z celého sveta. Všetci sme jedna rodina.
podvečer na námestí Amira Chakhmaqa
pakistanský kamarát
Každovečerným spestrením života v našom hoteli bol príchod matky s asi 20 ročnou dcérou. Infiltrovali sa medzi cestovateľov a všemožne sa snažili uloviť dcére nadchádzajúceho. Jeden lístok v perzštine s anglickým dovetkom „I love you" sa pre istotu ušiel aj mne...
