Nedávno sa uskutočnili voľby do vyšších územných celkov, ktoré disponujú miliardovými rozpočtami a ovplyvňujú celú škálu oblastí s dosahom na bežný chod spoločnosti. K urnám prišlo zhruba 20 percent oprávnených voličov. Kde bol zbytok? V polovici novembra už na záhrade niet čo robiť, dovolenková sezóna nebola a na nepriazeň počasia sa tento rok tiež nedá odvolať. Nie je 80 percent voličov schopných niesť bremeno slobodnej voľby aby potom ďalšie volebné obdobie mohli legitímne kritizovať prácu VÚC a ich predstaviteľov? Alebo si len nevedia vybrať z ponuky politikov, uškŕňajúcich sa z volebných bilboardov a tlačiacich sa na letákoch z drahého papiera z poštovej schránky? Ak platí kombinácia vyššie uvedeného, voľby boli väčšine ukradnuté a nestojí im za to spoznať jedálniček politických strán v ponuke, ostáva 80 percent nezúčastnených čudákmi, laikmi, politicky negramotnými idiotmi.
Väčšinový idiotizmus v oblasti tak kľúčovej ako je politické povedomie a občianska angažovanosť je krutá no nie neliečiteľná diagnóza. Dobrou správou je že tento stav nie je dedičný. Dvadsať rokov naspäť sa k voľbám chodilo povinne a masívne, všetko bolo jasné, čiže strana jednej vlády plnej komunistov - vlastne to je aj dnes, ale rozoznať túto skutočnosť bude väčšine Slovákov trvať dlhšie ako naučiť sa chodiť pravidelne voliť ku každým voľbám..
Ako teda na politický idiotizmus? V prvom rade by bolo vhodné vykynožiť jeho prvú príčinu, dlhodobú duševnú letargiu. Viniť za tento stav možno nielen idiotov, ktorí politiku odsudzujú ako automaticky skazenú a nemorálnu - hoc bez znalosti základných pomerov v tejto sfére, no najmä predovšetkým politikov. Práve oni o potrebe ísť voliť a zaujímať sa o politické dianie zištne informujú predovšetkým v predvolebnom období. V čase trvania mandátu s teplým miestočkom pod zadkom im to také dôležité nepríde a preto by pravidelný odpočet ich práce a práce inštitúcií, ktoré reprezentujú mal predstavovať významnú časť ich agendy tak či tak platenej z peňazí daňových poplatníkov. Predstava, že volení predstavitelia budú sami od seba iniciatívne sprehľadňovať svoje aktivity vyvoláva vytvára na tvári úsmev. Aj tu bude platiť, že cesta do raja je tŕnistá a hrboľatá a že vytúžené vyliečenie z idiotizmu je najpravdepodobnejšie dosiahnuteľné samoliečbou. V praxi to znamená roky zrenia politickej kultúry na Slovensku a postupný úbytok jej idiotov. Vyliečení a diagnózou nepostihnutí občania môžu budú mať na znižovaní epidemického percenta idiotov významnú zásluhu. Stačí ich len jemne a viac diplomaticky ako autor tohto blogu motivovať k aktívnejšiemu záujmu o dianie v spoločnosti v ktorej žijú – k vyliečeniu, ktoré je na dosah. Ak všetko bude fungovať podľa tohto scenára výsledkom nebude len oveľa vyššia účasť na voľbách, ale aj reprezentatívnejšie zloženie žúp, parlamentov a mestských zastupiteľstiev s menším zastúpením populistov, komunistov, šovinistov, ... a poberačov výplatnej pásky bez pridanej hodnoty. Zároveň sa zvýši pravdepodobnosť výberu politikov, ktorí účty nebudú skladať občanom len pred voľbami, ale priebežne. No a na konci dňa budú tie miliardy, na ktorých rozdelenie má politická smotánka mandát minuté trochu viac s ohľadom na kvalitu života jej voliča.
