Zástupkyňa šéfredaktora konzervatívneho nemeckého denníka Die Welt, A. Siebel vo štvrtok v článku upozornila, že ak sa niektorý členský štát nespráva adekvátne záväzkom prijatým pri vstupe do EÚ, tak treba prijať voči nemu sankčné opatrenia, až po suspendovanie jeho členstva v Únii. Politiku V. Orbána označila za antimodernú, protieurópsku, ktorá vidí v Erdoganovi svoj vzor, atď. Podľa nej, USA zákazom vstupu maďarských činiteľov ukázali Únii cestu. Jej záver znel: „Maďarsko potrebuje EÚ, ale či aj EÚ potrebuje Maďarsko ?“ O deň neskôr kritizoval politiku premiéra V. Orbána s podobným záverom aj francúzsky denník Le Monde.
V sobotňašom vydaní maďarského denníka Népszabadság autorka I. Csuhaj informavala, že seriózna skupina konzervatívnych europoslancov z Bruselu zaslala Budapešti už svoje druhé varovanie. V prvom, zaslanom v auguste t. r., podrobili kritike vystúpenie V. Orbána v transylvánskom Tusnádfürdὅ, najmä jeho názory o „výhodách iliberálneho štátu“. Najnovšie upozorňujú maďarské vedenie, že po škandále s vykázaním ich vládnych činiteľov z USA, sa americko-maďarské vzťahy mimoriadne zhoršili. Ich záver znie: „ak V. Orbán nezmení smerovanie svojej politiky, potom sa Maďarsko môže ocitnúť na dne prepadliska“.
Krátko po miestnych a komunálych voľbách, ktoré s prevahou vyhral Fidesz, sa však obracia obrovská vlna kritiky voči Orbánovej vláde aj doma. Opozičná parlamentná strana „Politika môže byť iná“ (maď. skratka: LMP) vydala koncom týždňa prehlásenie autorizované spolupredsedníčkou B. Szél. Uvádza sa v ňom, že maďarská vláda doteraz svojimi krokmi posilňuje podozrenie, podľa ktorého sa aféra vykázania vládnych činiteľov zakladá na reálnych faktoch o korupcii v ich radoch. Označuje za neslýchané, že šéfka Národného daňového a colného úradu (NAV) I. Vida, jedna z podozrivých v medzinárodnom škandále, si odcestuje aj so svou námestníčkou (taktiež podozrivou) do zahraničia na dovolenku, je rovnocenná s priznaním si viny. Utrpí tým škodu nielen ich úrad NAV, ale aj vláda V. Orbána. LMP požaduje aj zvolanie Národnobezpečnostného výboru maďarského Parlamentu k uvedenej kauze.
Podobné argumenty a závery uviedol v piatok aj člen vedenia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a predseda Rozpočtového výboru maďarského Parlamentu S. Burán v rozsiahlom rozhovore vo verejnoprávnom rozhlase Mr-1.
Podľa médií, môže byť medzi podozrivými persona non grata aj šéf výskumného ústavu „Századvég“ P. Heim. Tento ústav vypracúva o. i. aj komunikačnú stratégiu maďarskej vlády. Ďalším vysokopostaveným podozrivým vraj môže byť aj Á. Habony, poradca predsedu vlády V. Orbána (a tiež bývalý pracovník Századvégu). Vedenie americkej firmy Bunge údajne nahlásilo svojej vláde aj žiadosť o províziu vo výške 2 miliárd HUF, vraj pre Századvég.
Ku genéze škandálu s vykázaním z USA patria aj peripetie, ktorými prešiel daňový kontrolór NAV A. Horváth. Ešte pred rokom verejne obvinil vládu V. Orbána, že umožňuje daňové úniky dosahujúce desiatky miliárd HUF klientúre vládnej strany Fidesz. V predkladanej dokumentácii upozornil aj na medzinárodnú spoluprácu skupín organizujúcich daňové úniky, znamenajúce značné finančné škody nielen pre maďarský štátny rozpočet, ale podobne aj pre rozpočet Slovenska a Rumunska.
Kontrolór A. Horváth tvrdil, že za vlády V. Orbána sa z daňového úradu podporuje nielen korupcia v prospech provládnych podnikateľských kruhov, ale že NAV sa selektívne využíva aj ako politický nástroj na znemožňovanie podnikateľských subjektov blízkych opozícii. Bol prepustený z práce a namiesto vyšetrenia ním uvedených podozrení sa celý prípad zamietol pod koberec, proste bolo naň uvalené komunikačné embargo. Lenže dnes sa o. i. na tieto informácie odvoláva aj americká strana.
Chargé d´affaires USA v Budapešti A. Goodfriend v piatok na tlačovke potvrdil, že jeho vláda telefonicky informovala o vykázaní maďarských činiteľov ako prvú maďarskú vládu a následne osobne dotknutých podozrivých v tejto kauze.
Robert Škopec
