Ako vieme, politici vôbec nie sú viazaní tranzitívne-odvodzovacou logikou analytikov, čo aj niekedy nemusí dobre skončiť. Blízky príklad vidíme v susednom Maďarsku, kde tento rok premiér V. Orbán a minister zahraničného obchodu a zahraničia P. Szíjjártó povýšili nápad „otvorenia na Východ“ na úroveň vládnej politiky. Do jej centra postavili projekty plynovodu South Stream (plyn Gazpromu cez Maďarsko až do Rakúska: 40-50 miliárd USD) a projekt Paks II (dva nové bloky JE postavené firmou Rosatom: 12,3 miliardy USD). Čiže, „otvorenie na Východ“ malo prioritne energetické poslanie a ako také predstavuje model experimentálnej energetickej politiky Maďarska - nezávisle na Európskej únii.
Pred týždňom prezident V. Putin oznámil v Ankare, že s realizáciou projektu plynovodu South Stream už Gazprom nepočíta. Na miesto toho sa má vybudovať prepravná trasa plynu do Turecka. Síce to odôvodňoval odporom EÚ a nesúhlasom Bulhraska so South Streamom, ja si však myslím, že hlavným dôvodom bol nedostatok financií Gazpromu spôsobený tým, že nedostal od Číny úver vo výške 25 miliárd USD. Čína pravdepodobne takto môže „vyrovnávať bilanciu“ s Ruskom za to, že ono zatiaľ neumožňuje sprístupniť dodávky svojej najmodernejšej vojenskej techniky pre ČĽR.
Čína tak spôsobila nečakané problémy Maďarsku a Rakúsku, ktoré sa vo svojom hlade po plynu zo South Streamu zachovali nesolidárne voči nám, susedovi a partnerovi z EÚ Slovensku, a ešte viac nesolidárne v ťažkej situácii sa nachádzajúcej Ukrajine.
Na dôvažok, náklady projektu South Stream boli spočiatku odhadované na 14 miliárd USD, avšak dnes sa už odhady medzinárodných expertov pohybovali v rozpätí 40-50 miliárd USD. Teda, aj keby Gazprom bol dostal spomínaný úver od Číny, ten by už stačil len na pokrytie zhruba 50% nákladov financovania South Streamu.
Na negatívnom dopade problémov okolo South Streamu pre Maďarsko veľa nezmenila ani skutočnosť, že v nedeľu (7.12.), ako o tom informoval Reuters: po týždni, prezident V. Putin telefonicky vysvetlil situáciu predsedom vlád Maďarska a Srbska. Podľa najnovších plánov Gazpromu, sa vraj má plynovod postaviť po turecko-grécke hranice a odtiaľ si budú môcť nakupovať plyn aj ostaní záujemcovia z Európy. Premiér V. Orbán si ešte v rámci „otvorenia na Východ“ robí nádeje na energetickú spoluprácu s Azerbajdžanom, čas ukáže, do akej miery oprávnene.
Podľa viacerých maďarských analytikov, ak sa Rusko mohlo takto ľahko vzdať projektu plynovodu South Stream, nič negarantuje, aby z akýchkoľvek dôvodov nemohlo v budúcnosti odskočiť aj od projektu výstavby dvoch blokov JE Paks II. Podľa informácií Reuters, „premiér V. Orbán v piatok obvinil Európsku úniu zo sabotáže Ruskom podporovaného projektu plynovodu South Stream, ktorého pozastavenie minulý týždeň znamená úder jeho stratégii budovania užších vzťahov s Kremľom.“
Analýza maďarského časopisu Privátbankár k tomu poznamenáva: finančné problémy Ruska prirodzene majú svoje politické a diplomatické konzekvencie.
Na jednej strane, strategický partner maďarskej vlády hospodársky zoslabol, jeho veľkolepé projekty sa začínajú rúcať. Na druhej strane, vláde premiéra V. Orbána sa už podarilo svoje západné politické vzťahy zruinovať.
V napätej bezpečnostnopolitickej situácii vehementné maďarské lobovanie za projekt South Stream spôsobilo stratu obrovského kapitálu dôvery v radoch euro-atlantických spojencov, aj vrátane tradične priateľských vzťahov s Poľskom a s krajinami Pobaltia. Maďarská diplomacia svojou politikou „otvorenia na Východ“ spadla medzi dvomi stoličkami pod stôl. Toto „majstrovské dielo“ budú ešte raz vyučovať na diplomatických akadémiách.
Robert Škopec
