Reakcia maďarských predstaviteľov znamená diplomatické „faux pas“ asi podobnej nehoráznosti, ako keď bývalý sovietsky premiér N. S. Chruščev búchal svojou topánkou na stôl počas rokovania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Vysvetlenie tak žalostného stupňa diplomatického amatérizmu zo strany maďarského vedenia by som hľadal najmä v skutočnosti, že nový minister P. Szíjjártó, podľa médií, prepustil len prednedávnom 107 skúsených diplomatov, pričom jeho krátkodobý predchodca T. Navracsics (v súčasnosti eurokomisár pre mládež a šport v Bruseli) už pred ním prepustil ďalších cca 50 diplomatov rezortu zahraničia. Je teda Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska vôbec schopné štandardne vykonávať svoju funkciu ?
Závažnejšie však je, že maďarská diplomacia popri protokolárnom amatérizme produkuje veľké obraty aj čo sa týka zahraničnopolitickej línie krajiny. Vplyvný časopis „Foreign Policy“ 6.11. písal o tom, že „Orbán pomáha Putinovi udržiavať pod dusivým tlakom Európu v oblasti jej zásobovania energonosičmi“, majúc na mysli prisľúbenú maďarskú účasť pri výstavbe plynovodu „South Stream“, ktorý má obísť Ukrajinu. O deň neskôr však V. Orbán počas svojej návštevy Nemecka, aj keď opatrne, ale ako keby už odskočil od podpory Moskvy. Vo svojom mníchovskom prejave sa pokúšal vysvetliť svoju neraz protichodnú politiku.
Podľa informácií ruského denníka Kommersant hrozí, že sa výstavba South Streamu omešká. Po podpise východnej vetvy plynovodu do Číny sa totiž nedosiahla dohoda vo veci poskytnutia čínskeho úveru Gazpromu. Pôvodne to malo byť 25 miliárd USD. Šéf Gazpromu A. Miller, podľa Kommersantu, v Pekingu uviedol, že o uvedenej pôžičke už nebudú rokovať s čínskou stranou. To môže spôsobiť výlohy Gazpromu navyše, pre ktoré sa môže výstavba South Streamu odložiť na neskôr. Zároveň by to bol úder aj pre plány premiéra V. Orbána, ktorý si vytvoril utópiu „Maďarsko-Nemecko-Českej energetickej koalície“. V jej rámci, aj s využitím South Streamu plánoval V. Orbán „dodávať lacnú elektrickú energiu z Maďarska do Nemecka“. Tak politika „otvorenia na Východ“ naráža na vlastné vnútorné protirečenia v záujmoch Číny versus Ruska.
V ten istý deň člen maďarskej vlády, štátny podtajomník Ministerstva obrany P. Siklósi, vystúpil s neplánovaným prejavom na konferencii v Budapešti, v ktorom nebývalo ostro kritizoval Rusko. P. Siklósi označil za „strategickú hrozbu agresívnu ruskú politiku. Pre hrozby Moskvy a šírenie islamského radikalizmu je Maďarsko nútené si znova zadefinovať svoju bezpečnostnú politiku. Rusko neznamená potenciálnu hrozbu len pre krajiny postsovietskeho priestoru. Vyvoláva obavy aj na východnej hranici NATO, u našich spojencov ako je Litva, Lotyšsko, Estónsko, ba dokonca možno aj v Poľsku“, konštatoval P. Siklósi. „Po provokáciách uplynulých týždňov, ani naši partneri ako Švédsko a Fínsko sa nemôžu cítiť v takej bezpečnosti, v akú verili po rozpade ZSSR“.
Maďarský štátny podtajomník rozoberal aj strategickú situáciu Ruska. Podľa neho, „Rusko sa v skutočnosti nestáva silnejším, ale skôr slabne. Ani napriek zachovaniu si svojho nukleárneho arzenálu nie je superveľmocou. Dá sa očakávať, že v dôsledku konfliktu so Západom bude ešte slabšie, zužuje si svoje pole pôsobnosti aj tým, že musí platiť účty svojich intervencií“. Podľa P. Siklósiho, „skutočne vážnu hrozbu pre Rusko predstavuje revolúcia bridličného plynu. Môže podlomiť jeho príjmy v základoch už v strednodobom horizonte. Slabnutie Moskvy však neznamená, že by sa v blízkej budúcnosti mala vnímať ako menšia hrozba. Práve naopak, medveď zahnaný do kúta je najnebezpečnejší“, uzavrel štátny podtajomník maďarského ministerstva obrany P. Siklósi.
Samotný maďarský minister obrany Cs. Hende prispel tiež „svojou troškou do mlyna“, keď koncom týždňa si dovolil zakontrovať premiérovi V. Orbánovi. Ten totiž v sobotu vyhlásil, že Maďarsko už nemôže poslať viac vojakov do mierových síl OSN v Bosne a Hercegovine. Minister Cs. Hende o deň neskôr, počas návštevy BaH a Kosova prehlásil opak. Tvrdil, že „udržiavanie mieru je lacnejšie, než vojna“ a preto bude možné aj zvýšiť početnosť maďarských mierových síl v BaH. Takže sa zdá, ako keby maďarská zahraničná politika mala dve línie.
Na problémy vzťahov s Ruskom poukázal vo svojej budapeštianskej prednáške aj dvojnásobný Nobelista za ekonómiu a bývalý viceprezident Svetovej banky J. E. Stiglitz. Kritizoval premiérom V. Orbánom za vzor vydávané tzv. „iliberálne štáty“, pretože tie obmedzujú demokraciu, blahobyt dokážu zabezpečiť len pre vládnucu triedu, a (tým) nebezpečne rozdeľujú spoločnosť na dve časti. GDP Ruska podľa neho nevyzerá zle, avšak pri bližšom pohľade sa ukážu jeho slabiny, najmä skutočnosť, že stojí a padá na príjmoch z ropy a plynu. V Rusku ekonomika postavená na energonosičoch viedla k odbúraniu priemyslu, dodal Nobelista J. E. Stiglitz.
Pre riešenie tak komplikovaných problémov medzinárodnej politiky bude potrebná aj modernizácia modelu našej diplomacie. Klasický model MGIMO už viditeľne zastaral a nezodpovedá podmienkam nových demokracií v Európe. Bude potrebné ho nahradiť modelom viac sa opierajúcim o kapacity nezávislej expertízy a modernej e-diplomacie. Vyžaduje si to aj nový medzinárodný prienik nezávislých politických síl a trendov. „Efekt Kiska“, ako model volebného úspechu nezávislého kandidáta, ktorý bol do volieb prakticky neznámym, sa teraz znova prejavil v prezidentkých voľbách v Rumunsku. Predchádzali však tomu búrlivé protesty voličov v Bukurešti, i v zahraničných metropolách proti zastaralým a neefektívnym metódam práce rumunskej diplomacie. Uvedený klasický model ruskej diplomacie zasa utrpel historický neúspech na Summite G 20 v austrálskom Brisbane.
Robert Škopec
