Svoju pôsobnosť rozšíril J. Cohen, keď šéf Google Eric Schmidt ho prijal do zamestnania vo svojej firme. Následne vytvoril de facto oddelenie zahraničnej politiky Google. Svoju stratégiu zapracoval do manuálu „Google Ideas“ venovanom možnostiam uplatňovania novodobej digitálnej techniky na pomoc ľuďom v boji proti výzvam „konfliktov, instability a útlaku“. A dokonca aj v Afrike napr. proti šíreniu epidémie eboly (R. Š.).
Po roku spolupráce uverejnili E. Schmidt a J. Cohen spoločný článok v mienkotvornom zahraničnopolitickom časopise „Foreign Affairs“ pod názvom: „The Digital Disruption – Connectivity and the Difusion of Power“. Je to analýza uplatňovania moderných mocenských techník a ovplyvňovania politiky na globálnej úrovni.
Ako ďalší príklad neortodoxnej taktiky šéfa Google E. Schmidta môžeme uviezť z roku 2011, kedy ešte Edward Snowden pracoval ako anonymný analytik CIA. Vtedy Juliana Assangea ešte označovali za nepriateľa č. 1. USA. Ako je známe, zakladateľ „Wikileaks“ publikoval dokumenty dodané Chelsea Meaningom a preto žil v domácom väzení v Norfolku (Spojené Kráľovstvo).
J. Assange bol šokovaný, keď ho navštívil šéf Google E. Schmidt. J. Assange to popisuje vo svojej knihe: „When Google Met Wikileaks“. Šéfa Google na tomto bizarnom stretnutí doprevádzali ešte aj Lisa Shields (viceprezidentka CFR), Scott Malcolms (hlavný poradca predstaviteľky USA v OSN Susan Rice) a nám už známy Jared Cohen ! Nedávno o tom J. Assange uverejnil článok v časopise „Newsweek“. Ako tvrdí, delegácia pozostávajúca z jednej časti z Google a z troch častí zo State Departmentu, sa zaujímala o organizačnú štruktúru Wikileaks a vraj viedla, o. i., aj k nadviazaniu kontaktov na prostredie ministerky H. Clinton.
Každopádne je to dobrý príklad „inovatívnej diplomacie“ šéfa Google E. Schmidta a J. Cohena, ktorú by im mohol závidieť aj Jules Verne. Autor týchto riadkov by už nebol prekvapený ani po tom, keby raz náhodou vysvitlo, aké „unortodoxné úlohy“ mohol plniť E. Snowden v Moskve...
Prirodzene, ako nové prístupy obyčajne, nevyvolávajú nadšenie u každého. Z e-mailov uverejnených Wikileaks vysvitá, že šéf súkromnej spravodajskej služby „Stratfor“ George Friedman (viď: „Globsec“ - Bratislava) už dávnejšie vyjadroval svoju nevôľu z vplyvu, ktorý „Google Ideas“ majú na zahraničnú politiku USA. Viceprezident Stratfor Fred Burton vo vnútornej korešpondencii firmy komentoval nie príliš nadšene cesty J. Cohena do Egypta, Palestíny, Turecka a Iránu s cieľom poskytnúť technické informácie ľuďom v boji proti útlaku a pre tamojšiu demokratizáciu.
Príklad americkej unortodoxnej e-diplomacie ukazuje, že v „Informatickej Ére“ dochádza k predtým nevídaným inováciám aj v takej oblasti, ako bola „klasická diplomacia“, ktorá si obvykle vystačila po stáročia s nezmenenou metodológiou. Dnes to už nie sú len klasické zbrane, ani zbrane hromadného ničenia, ktoré predstavujú skutočnú moc štátu.
Moc e-diplomacie leží v kapacitách prístupu k informáciám. Rastúci vplyv Google, Facebook a Twitter na americkú zahraničnú politiku ilustruje, že informácie a inovácie sú pre tamojšiu vládu ešte aj od financií dôležitejšie.
Robert Škopec
