Podľa článku 311 the Patriot Act na použitie finančnej zbrane stačí, aby lubovoľná banka bola obvinená z prania špinavých peňazí, resp. z podpory terorizmu a už sa okolo nej začne sťahovať smrtiace zovretie. Platí to aj pre banky, ktoré nie sú zastúpené na americkom trhu. Ani európske bankové domy si netrúfnu vzdorovať regulátorom zo Spojených štátov. Čo sa však už viackrát potvrdilo, rovnako postupuje aj Čína. Ak Washington prijme sankcie proti určitej finančnej inštitúcii, ostatní sa pripoja a prerušia kontakty s dotknutou inštitúciou. Čína takto spolupracovala s USA v roku 2005 voči Banco Delta Asia (finacovala KĽDR), ako aj v roku 2008 po odmietnutí návrhu Ruska, aby ČĽR a RF uskutočnili spoločný útok na bondy Fannie Mae and Freddie Mac.
Ako J. Zarate uviedol pre denník Daily Telegraph, v dnešnom svete stačí, aby na určitý štát uvalili sankcie Spojené štáty o samote. Preto na postoji Európskej únie voči Ukrajine prakticky nezáleží, dodal J. Zarate. Nová finančná zbraň bola pôvodne vyskúšaná v roku 2002 zhodou okolností proti Ukrajine, keď boli tamojšie banky obvinené z prepierania peňazí ruskej mafie. Vtedajší Kyjev kapituloval veľmi rýchlo. Následne bola americká finančná neutrónová zbraň úspešne vyskúšaná napr. v Barme, na Cypre, v Bielorusku a Lotyšsku. Zo strategického hľadiska za najvýznamnejší úspech sa považuje nasadenie sankčnej zbrane v Iráne, ktorý bol takto donútený pristúpiť na medzinárodné rokovania o svojom jadrovom programe.
Problémom použitia finančnej zbrane USA proti Rusku môžu byť jeho úzke ekonomické vzťahy s Nemeckom a východoeurópskymi štátmi. Američania musia hľadať cesty, ako neohroziť zbytočne svojich spojencov. Podľa Daily Telegraph, V. Putin dobre vie, čo všetko môžu Američania so svojimi finančnými zbraňami spôsobiť. Prezident B. Obama sa doteraz bránil ich použitiu s argumentáciou, že by to doslova rozbilo systém nepísaných pravidiel medzinárodných vzťahov. Teraz však v spore o Ukrajinu tieto vzťahy nabúralo Rusko metódami 19. storočia. Takže ak neuspeje ženevská cestovná mapa de-eskalácie, môže dôjsť k použitiu finančnej zbrane v záujme Ukrajiny. Ak Washington udrie, postihne to ruské banky, zbrojný priemysel, ako aj export nerastných surovín a energonosičov. Konečným cieľom môže byť zrejme Gazprom. Znamenalo by to prechod do úplne iného ekonomického sveta.
Aj keď stratégovia upozorňujú, že Rusko už nie takou veľmocou, ako bývalo, že Západ v ňom už nemá rovnocenného partnera, neznamená to však, že by nemohlo spôsobiť škody ako USA, tak aj Európe. Mohlo by sa pokúsiť o určitú odvetu napr. s pomocou kybernetických útokov.
Moskva, podľa údajov Sberbank, má k dispozícii 470 miliárd USD devízových rezerv. Od čias anexie Krymu sa však už tieto rezervy znížili o 35 miliárd USD. Predseda vlády RF D. Medvedev minulý týždeň pripustil, že tempo rastu HDP jeho krajiny sa znížilo z 2% na 0,8%. Minister financií RF A. Siluanov vyhlásil, že tento rok čaká Rusko nulový rast HDP. Svetová banka prognózuje Rusku na tento rok pokles HDP o -1,8%, kým Danske Banks pokles o -4%.
Aj z uvedených údajov je vidieť, že zmrazenie ruských aktív by mohlo mať katastrofický dopad najmä pre Rusko, ale aj na tie európske štáty, ktoré s ním majú veľmi úzke obchodné kontakty.
