V priebehu uplynulého týždňa sa konalo aj zasadnutie Energetickej rady USA-EÚ v Bruseli. Obe strany zdôraznili, že v súčasnosti pracujú na spôsoboch ako pomôcť Ukrajine, pričom podčiarkli, že dodávky energonosičov by nemali slúžiť ako politická zbraň, ani ako nástroj agresie. Zvýšenie cien ruského plynu pre Ukrajinu z doterajších 268,5 na 485,5 USD za 1000 metrov kubických (m. k.), či dokonca ďalšie zvyšovanie tejto ceny označili za „politické stanovovanie ceny“ (plynu). Ukrajina spotrebuje ročne cca 50 miliárd m. k. plynu, z čoho 20 miliárd m. k. je domácej proveniencie a zvyšných 30 miliárd kupuje z Ruska. Čo je však aj pre Slovensko dôležité, ukrajinské plynovody ročne prepravia 65 miliárd m. k. z celkovej spotreby EÚ 28 rovnajúcej sa 133 miliardám m. k. plynu. Minister J. Kerry a vysoká predstaviteľka C. Ashton sa zhodli v tom, že vývoj situácie na Ukrajine prináša obavy v oblasti energetickej bezpečnosti, na zvládnutie ktorých bude potrebné „nové úsilie na poli spolupráce.“ Jednou z najvýznamnejších zmien na svetových energetických trhoch bude očakávaný vstup ponuky plynu z USA, umožnený modernizáciou ťažby bridličného a zkvapalneného prírodného plynu (LNG). Akonáhle budú exportné licencie odsúhlasené, USA ponúkne na medzinárodné trhy objem plynu prevyšujúci súčasnú spotrebu celej Európy, zdôraznil J. Kerry. Podľa tamojších oficiálnych miest sa prvé veľké dodávky exportu plynu z USA dajú očakávať v roku 2015. Výzva pred ktorou stojí Európska únia je zabezpečenie infraštruktúry potrebnej pre diverzifikáciu ponuky energonosičov tak, aby sa anulovala schopnosť ruského Gazpromu diktovať ich ceny. Podľa oficiálnych miest v Bruseli, vplyv rýchlo expandujúceho exportu plynu USA sa prejaví predovšetkým v znižovaní jeho ceny na medzinárodných trhoch. Prienik týchto v budúcnosti klesajúcich cien plynu na Ukrajinu si vyžiada dobudovanie siete plynovodov tak, aby umožnili aj tzv. reverzné toky – spätné nasmerovanie dodávok plynu aj pre ukrajinskú ekonomiku (prípadne aj ďalej na východ). Podľa hodnotenia Bruselu, plynovody spájajúce Ukrajinu s Maďarskom a Poľskom už umožňujú aj reverzné toky dodávok plynu, problémom je zatiaľ Slovensko. Čas, potrebný na dosiahnutie rovnakého stavu aj v relácii Slovenska v Bruseli odhadujú na 6-8 mesiacov. Uskutočnenie potrebných zmien plynovodov na Slovensku má rozhodujúci vplyv na schopnosť Únie dodať Ukrajine potrebné energie. Slovensko dostala do tejto nelichotivej situácie, podľa Bruselu, nedostatočná ochota slovenských a ukrajinských spoločností dodávajúcich plyn investovať do príslušných technológií. Ak sa uvedené bruselské informácie zakladajú na skutočnosti, potom nadhadzujú aj otázku politickej zodpovednosti na úrovni vlády za tento nedoriešený stav. Ako uviedol poľský premiér D. Tusk utorok vo Varšave, „v súvislosti s Ukrajinou, otázka energetickej nezávislosti, nielen Poľska, ale celého kontinentu (Európy), má rastúci význam presahujúci čisto ekonomické faktory.“ Preto Poľsko navrhuje vytvoriť „energetickú úniu“, ktorá by umožnila redukovať závislosť EÚ na ruských dodávkach energonosičov (napr. formou spoločných nákupov). „Akonáhle sa USA rozhodnú exportovať bridličný plyn, situácia na svetových energetických trhoch, osobitne v Európe, sa dramaticky zmení. Zvýši to nielen bezpečnosť, ale napomôže aj zníženiu cien (energií)“, dodal poľský premiér D. Tusk.[/content>
Krym spôsobí dramatické zmeny na energetických trhoch Európy
Dvojdňové zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Aténach v sobotu (5.4.2014) zdôraznilo potrebu dialógu s Ruskom o Ukrajine, zároveň varovalo Rusko, že môže napomôcť vzniku „kolabujúceho štátu“ vo svojom susedstve, ak bude pokračovať v snahách „dostať Ukrajinu do ekonomickej pasce.“ Nemecký minister zahraničia F. W. Steinmeier podčiarkol, že „agenda ekonomickej stabilizácie Ukrajiny závisí aj na tom, ako Rusko stanoví ceny svojich energonosičov pre Ukrajinu. To je vysvetlenie stavu, že aj keď je medzi nami konflikt, musíme rokovať s Ruskom.“ Ministri zahraničia na rokovaní opätovne potvrdili, že EÚ musí byť pripravená sprísniť svoje sankcie (tzv. Fázy III.) pre prípad, že Rusko nepristúpi ku konkrétnym krokom de-eskalácie. Vysoká predstaviteľka (pre zahraničnú politiku) C. Ashton uviedla, „Je potrebné uistiť, že sme pripravení uskutočniť (prísnejšie) opatrenia, práca na nich prebieha. EÚ je jednotná v tom, že si poradí s hrozbami proti Ukrajine.“ Nový veľvyslanec Spojených štátov v EÚ (vymenovaný minulý mesiac) A. Luzzatto Gardner v piatok sa vyjadril v podobnom duchu, keď uviedol, že „kríza na Ukrajine posilnila transatlantické väzby a ukázala vzostup európskej integrá
