Jednu skupinu kritických postupov Európskej únie (EÚ) voči Maďarsku tvoria politické a právne námietky súvisiace s demokratickým deficitom: tzv. „infraction procedures". Obhajujú priority Európskej komisie (EK) v tomto spore. V júni 2013 má byť dokončená správa predsedu EK J. M. Barrosa a eurokomisárky spravodlivosti V. Reding o súlade zákonodarstva v Maďarsku s legislatívou EÚ. Experti Benátskej komisie ešte pracujú na podobnej správe najmä so hľadom na štvrtú novelu maďarského Základného zákona. V rovnakej veci trojica renomovaných ústavných právnikov F. Delpérée, P. Devolvé a E. Smith pozvaná ministrom zahraničia J. Martonyim už dokončila svoju kritickú správu o ústavnosti niektorých kontraverzných krokov maďarskej vlády. Zároveň s tým pripravil aj spravodajca Výboru základných práv Európskeho parlamentu (EP) R. Tavares svoj návrh komplexne kritickej správy, ktorý ešte musí prerokovať a zrejme aj doplniť o pripomienky uvedený výbor a plénum EP. R. Tavares odporúča začať „procedúru 7.1.-2." Zmluvy EÚ, ktorá by mohla zájsť o. i. až k suspendovaniu hlasovacieho práva Maďarska. Spomínaný článok 7 označila podpredsedníčka EK a eurokomisárka spravodlivosti V. Reding za nasadenie „jadrovej zbrane EK" v spore s Maďarskom. Podľa doterajších informácií, ako tie dokončené (Martonyiho komisia + Tavaresov návrh opatrení), tak aj tie rozpracované (Barrosova správa + správa Benátskej komisie) nešetria viaceré opatrenia vlády V. Orbána na poli demokracie, rešpektovania ústavnosti, či demontáže právneho štátu.Druhú časť aktuálnych konfrontácií tvoria ekonomické otázky, vrátane obchodovania s energonosičmi, ktoré sú prioritné pre Maďarsko v multilaterálnej relácii. O ničom inom sa maďarskí vedúci činitelia nevyjadrujú s takou neskrývanou vehemenciou, ako o svojej požiadavke ukončenia procedúry nadmerného deficitu (PND): „the EU´s excessive deficit procedure". Tá prebieha voči Maďarsku už od roku 2004 a dosiahnutie jej ukončenia je v súčasnosti top-prioritou vlády V. Orbána. Rozhodnutie EK v tejto veci sa očakáva koncom mája 2013. V záujme toho predkladala vláda V. Orbána do Bruselu už od svojho nástupu k moci v roku 2010 taký plán ekonomických opatrení „the Convergence Programme", ktorý doteraz spôsobil prakticky minimálne úverovanie ekonomiky krajiny spojené s maximálnym vyhrotením napätia v sociálnej oblasti. Niet takého antisociálneho opatrenia, ktoré by vláda V. Orbána nebola ochotná uskutočniť v minulých troch rokoch v záujme stlačenia deficitu pod hranicu 3% GDP, tak ako to požadujú Maastrichtské kritériá. Na druhej strane, úspešne sa jej darí implantovať až totalitnú mieru nacionalistickej politiky opierajúcu sa o nesporne prežívajúci „veľkomaďarský" sentiment väčšiny maďarskej spoločnosti. Tým sa jej darí aspoň čiastočne neutralizovať škody spôsobené uvedenou antisociálnou líniou. Po zhruba polročnom poklese preferencií (vlády) Fidesz, sa jej dokonca podarilo dosiahnuť ich rast za posledné dva mesiace vďaka propagandistickej kampani okolo presadenia 10% zníženia poplatkov za energie. Je to potvrdením selektívnej pamäti nemalej časti obyvateľov-voličov Maďarska. Vedúci Kancelárie ministerského predsedu štátny tajomník J. Lázár nedávno uviedol, že ešte v tomto roku je potrebné znížiť ceny energií celkove o 30% ! Premiérom R. Ficom ohlásené 3% zníženie cien energií na Slovensku tak dosiahne len ohláseného zníženia cien rovnakej služby v Maďarsku. To neprekračuje rámec obyčajného propagandistického triku. Nie je však možné súhlasiť s názorom poradcu šéfa parlamentného klubu Most-Híd Zs. Gála, keď v denníku Új Szó obvinil vládu Fidesz z realizácie „extrémne ľavicovej hospodárskej politiky". Pri hľadaní východiska z 6. rok trvajúcej ekonomickej krízy je potrebné postupovať pragmaticky, bez ideologických klapiek na očiach. Aj predseda EK J. M. Barroso priznal na stretnutí európskych think-tankov v Bruseli (22.4.2013), že „politika prísnosti už dosiahla hranice únosnosti", „rastie nesúhlas verejnosti s úspornými opatreniami a zvyšovaním daní", „tá má len minimálnu politickú a sociálnu podporu". Z toho je vidieť, že by nebolo správne odmietať politiku premiéra V. Orbána en bloc, ale je potrebné k nej pristupovať diferencovane. Kritiku z Bruselu týkajúcu sa politiky demokratických deficitov a demontáže právneho štátu v oblasti sociálno-politickej nadstavby Maďarska je možné považovať za oprávnenú. Zároveň na niektoré ekonomické reformy V. Orbána sa dá aj nazerať ako na variant riešenia neúnosne dlho trvajúcej krízy ekonomickej základne Európy.
12.5.2013
Robert Škopec
