Spoločný spravodajca Ekonomického výboru EP rakúsky stredo-pravý poslanec Othmar Karas a francúzsky socialista Liem Hoang Ngoc požadujú nahradiť Trojku pre nedostatok demokratickej transparentnosti v jej práci mechanizmom, ktorý bude priamo zodpovedný Európskemu parlamentu. Ten bude hlasovať o Cercasovej správe na svojom plenárnom zasadnutí v marci 2014. Problémom však je, že jeho rozhodnutie nebude právne záväzné. Cercasovu požiadavku, aby Európska únia iniciovala plán obnovy zamestnanosti, podporil aj nemecký expert Andreas Fischer-Lescano, profesor európskeho práva a politiky na Univerzite v Brémach. Publikoval právnu analýzu o tom, že opatrenia krajín postihnutých hospodárskou krízou sú v rozpore s Európskou chartou základných práv. Pritom ich legislatíva by mala byť harmonizovaná s uvedenou Chartou už od roku 2009. Kritizoval prax, keď Trojka uzatvárala Memorandum of Understanding (MoU) s krízovými krajinami, v ktorých ich vlastne zaviazala porušovať platné medzinárodné dohody. Podľa nemeckého právneho experta, MoUs sú napadnuteľné na súdoch, pretože vážne obmedzili autonómiu zamestnávateľov, ako aj odborových organizácií pri vyjednávaniach o mzdových požiadavkách. V Írsku napríklad, sa znížili hodinové mzdy v priemere o 1 euro, dodnes však nie sú vidieť prínosy tohto opatrenia. Keď uvedená autonómia nefunguje, štát má pomôcť riešiť situáciu, ako sa to deje v Nemecku, dodal profesor A. Fischer-Lescano. Kritizoval aj fakt, že Európska centrálna banka vôbec nemá mandát požadovať od národných vlád štrukturálne reformy, no napriek tomu sa tak dialo. Úsporné opatrenia požadované Trojkou majú vážne dôsledky osobitne pre najviac zraniteľné skupiny obyvateľstva. Koncepcia finančnej stability „über alles“ nestačí, pretože ju nie je možné dosiahnuť bez sociálnej stability, dodal nemecký expert. Za chybu označil aj to, že sa Európska únia nehlási k svojmu dielu zodpovednosti za úsporné opatrenia. Síce pripúšťa svoju zodpovednosť za schvalovanie opatrení, nie však za ich implementáciu. Za ňu už hádže zodpovednosť na členské štáty Únie. Podľa A. Fischera-Lescana, je nesprávne sociálne konflikty rámcovať ako národné konflikty. Je to spoločná európska agenda. Inak to slúži len na vzájomné rozoštvávanie jednotlivých členských štátov (napr. „siesta v Španielsku - tvrdá práca v Nemecku“, atď.). K uvedenej kritike antisociálnych opatrení v Európe sa dá priradiť aj výročná správa Výboru sociálnych práv Rady Európy publikovaná 29. januára 2014. Konštatuje sa v nej, že verejné politiky od roku 2009 nedokázali zabrániť všeobecnému nárastu chudoby na starom kontinente. Výbor identifikoval 180 porušení ustanovení Európskej sociálnej charty týkajúcich sa zdravotníctva a sociálnej ochrany v 38 krajinách Európy. Napriek pobúreniu poslancov Európskeho parlamentu, ktoré vyvolali uvedené správy o porušovaní sociálnych a ľudských práv v Únii, zatiaľ nepanuje zhoda medzi nimi o tom, ako rýchlo sa im podarí presadiť reformu v tejto oblasti. Stredo-ľavá skupina Socialistov a Demokratov chce dosiahnuť rozpustenie Trojky ešte pred ukončením gréckeho predsedníctva v júni 2014. Avšak stredo-pravá skupina okolo už zmieneného poslanca O. Karasa chce počkať do doby, kým sa the European Stability Mechanism, čiže euroval Eurozóny stane plne zodpovedným Európskemu parlamentu. Zatiaľ však táto zmena nemá ešte dohodnutý časový rámec. Zmeny by sa však mohli dotknúť aj samotného Európskeho parlamentu. Nemecká kancelárka Angela Merkel vraj zvažuje aj návrh, aby sa jeho kompetencie zadefinovali nanovo len v rozsahu pôsobnosti Eurozóny.[/content>
Európsky parlament obviňuje Trojku z porušovania ľudských práv
Poslanci Výboru zamestnanosti Európskeho parlamentu (EP) obviňujú Trojku (Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond), že spôsobila sociálnu devastáciu nátlakom na krajiny Eurozóny, aby porušovali sociálne štandardy pri riešení hospodárskej krízy. Na zasadnutí výboru konanom 13. februára 2014 podporili 27 hlasmi za, (7 hlasov bolo proti), správu španielskeho stredo-ľavého poslanca Alejandro Cercasa. Správa vytýka vládam odkázaným na finančnú pomoc eurovalu (Írsko, Grécko, Cyprus a Španielsko) ignoráciu Európskej sociálnej charty a zamestnaneckých dohôd Medzinárodnej organizácie práce. Podľa A. Cercasa, úradníci eurovalu, medzinárodní lídri a ministri financií svojou nevšímavosťou voči platným dohodám a smerniciam Európskej únie spôsobili „sociálne tsunami“ v Európe. Arogancia posadnutosti ekonomikou spôsobila, že politici „zabudli“, dodržiavať uvedené medzinárodné konvencie. Ani v čase krízy nie je prípustné napr. znižovať dôchodky pod úroveň životného minima, atď. Podľa španielskeho socialistického poslanca nadišiel čas obnovy zamestnanosti a sociálnych výhod, ktoré boli v uplynulých rokoch zničené politikou štrukturálnych reforiem.
