Medzinárodná verejnosť k tomu zaujala značne kritické hlasy s poukazom na to že sa v Maďarsku vytvorili podmienky pre nekontrolovateľnú moc V. Orbána a jeho strany Fidesz. Ani zahraničiu to teda neušlo, že sa Orbánov režim takto pokúša o dlhodobé zabetónovanie svojej moci, nech to stojí, čo to stojí. Obchádzanie ÚS MR hodnotia ako politici, tak aj analytici ako porušenie princípov právneho štátu, ako aj porušenie zásady rozdelenia jednotlivých vetiev moci štátu. Kim L. Scheppele (Princeton University) v blogu Nobelistu Paula Krugmana v The New York Times upozorňuje, že štvrtá novela Základného zákona MR zakotvuje priamo do textu ústavy silné kompetencie moci, vládou prisľúbené možnosti sa odvolať proti nim však ponecháva na právne nižšej úrovni. Rakúsky minister zahraničných vecí Michael Spindelegger v piatkovom Der Standard uviedol, že premiér V. Orbán „sa svojimi opatreniami dostal už na hranicu prijateľnosti". Ako riešenie vidí to, že „sa Maďarsko musí vrátiť na pôdu európskeho práva". Podstata obáv z väčšiny ohlasov sa dá zhrnúť do formulácie: demontážou právneho štátu Maďarsko smeruje k diktátorskej moci.
Nie je bez zaujímavosti, že ministri zahraničných vecí štyroch vplyvných členských štátov EÚ spoločne navrhli zavedenie prísnejšej rámcovej sústavy pravidiel na ochranu základných princípov Únie, ktorá by zahŕňala aj sankciu zablokovania štrukturálnych fondov pre krajiny porušujúce uvedené princípy. Na možnosť zbavenia hlasovacieho práva upozornila vo štvrtok aj komisárka EK pre spravodlivosť Vivianne Reding v prípade začatia procedúry porušenia záväzkov podľa článku 7 Zmluvy EÚ. Podobne sa v súvislosti s Maďarskom zmienil o možnosti použiť článok 7 aj predseda EP M. Schulz. Takže aj bez požadovaného sprísnenia štatútu EÚ je možnosť uplatnenia sankcií voči Maďarsku k dispozícii. Právny riaditeľ Transparency International Hungary Miklos Ligeti sa domnieva, že prijatá štvrtá novela podmínovala dôveru maďarskej verejnosti v súdne konania. Podľa vyhlásenia Transparency International v Berlíne sa uvedenou novelou vytvárajúj nefair podmienky pre hospodársku súťaž a lobovanie v Maďarsku, s možnosťou preferovania osobitných záujmov, či intervencií zo strany vládnej moci.
Na základe veľkého množstva kritických ohlasov na postup vlády premiéra V. Orbána je možné doplniť, že výzva transformácie právneho štátu v autokraciu dvojtretinovou väčšinou je väčšia, ako si to zatiaľ EÚ priznáva. Stačí si len pripomenúť, že problémy s dvojtretinovou parlamentnou väčšinou odhalili aj vlaňajšie udalosti v Rumunsku, keď sa socialistický premiér Viktor Ponta pokúsil paralyzovať moc zákonne zvoleného prezidenta krajiny. Problémy sú spojené aj so skoro dvojtretinovou väčšinou Smeru-SD, keď si vládna strana presadzuje nekonečné obštrukcie v prípadoch ako je voľba predsedu NKÚ, atď., v Národnej rade SR. Čiže, Maďarsko signalizuje možné ďalšie ťažkosti s demokraciou v EÚ.
Náprava problémov, ktoré prináša dvojtretinová parlamentná väčšina by si preto podľa nás vyžadovala aj prijatie určitých nových právnych úprav v EÚ. Keďže dvojtretinová parlamentná väčšina otvára možnosť „ústavného puču" v smere nedemokratického mocenského usporiadania, riešenie by mohlo poskytnúť zakotvenie ústavného stropu do pravidiel deľby poslaneckých mandátov na základe výsledkov parlamentných volieb. Strop by sa zaviedol limitovaním maximálneho počtu parlamentných kresiel, ktoré môže získať vo voľbách víťazná politická strana, resp. koalícia strán. Navrhoval by som model: víťazná politická strana, resp. koalícia strán by mohla získať maximálne 60% parlamentných kresiel. Napr. strana X by získala vo voľbách 80% alebo 61% hlasov voličov, získala by však len 60% parlamentných miest a 40% mandátov by pripadlo opozičným politickým stranám. Čiže do 60% získaných hlasov by sa počet parlamentných kresiel zhodoval s percentom získaných hlasov, avšak v prípade získania viac než 60% hlasov by vstúpil do platnosti uvedený limit, strop v počte získaných kresiel. Pritom pre schválenie ústavných noviel by bola potrebná naďalej dvojtretinová väčšina v parlamente. Totiž parlament, kde si jedna politická strana môže dovoliť ignorovať práva časti voličov i poslancov, už demokratickým parlamentom prestáva byť. Bolo by nesprávne sa chlácholiť len tým, že veď Maďarsko sa dostane do izolácie v rámci EÚ a tak bude musieť cúvnuť. Jeho vylúčenie z Únie je asi nerálne, hrozí skôr tendencia, že takýchto členských krajín by v mohlo pribúdať.
17.3.2013
Robert Škopec
