V súvislosti s prijatím novej Orbánovskej ústavy politológ Tamás Gáspár Miklós (TGM) uviedol, že jej autori (FIDESZ) z nej vynechali kategórie garancie sociálnych práv a sociálneho poistenia. Ujednotili tak definičný obor plánovaných sociálnych dávok, čím sa nepochybne zvýši úloha štátu pri konkrétnej aplikácii ústavných práv v Maďarsku. Poskytovanie týchto novodefinovaných sociálnych dávok bude mať v kompetencii štát, a bude to tiež štát, ktorý bude určovať podmienky ich nárokovateľnosti, priznania, či nepriznania. Pri vysporiadaní sa s následkami globálnej finančnej krízy je tiež možné vybadať tendenciu rastu významu štátu. Minimálne to spochybní našu axiómu zo začiatku 90.-tych rokov m. s. o tom, že štát nie je dobrý vlastník, a naopak jediným dobrým vlastníkom je súkromný majiteľ, atď. Ak hľadáme post-krízové trendy, nemôžeme nevidieť štatistiky publikované o tom, že ktoré štáty boli najviac, resp. najmenej zasiahnuté finančnou krízou. A tak sa nám vyjaví, že po 20 rokoch sa trend medzinárodne a makroekonomicky mení, podľa niektorých expertov sa priam obracia. Rastie význam a úloha štátu. Kým medzi krízou najviac postihnutými krajinami nájdeme USA a členské štáty EÚ, medzi najmenej postihnutými sú o. i. aj štáty BRIICH (Brazília, Rusko, India, Indonézia a Čína). Bez výnimky krajiny, v ktorých je už dávnejšie viditeľný trend rastu významu štátu. Kde však hľadať zdroje, ak tradičný model sociálneho systému, trhovej ekonomiky a parlamentnej demokracie po finančnej kríze v roku 2008 prestáva fungovať ? Je pre mňa ironické a sebaironické vidieť ako sa Západ pokúša skleroticky držať naďalej zastaralého neokonzervatívneho modelu trhovej ekonomiky i politického systému. O jeho resuscitúciu sa pokúša ako Medzinárodný menový fond, tak aj Európska komisia. Stačí si všimnúť napr. nesúhlasné výbuchy Republikánov v Kongrese USA počas prejednávania reformy sociálneho poistenia, ktorú horko-ťažko presadzoval prezident B. Obama. Pričom presadzoval niečo, čo už v drvivej väčšine civilizovaných štátov dávno existovalo.
Je nepopierateľným faktom, že tradičných prírodných zdrojov na Zemi ubúda a preteky o ne sa zrejme budú stupňovať. Možno si opäť vytiahneme a preštudujeme „Limity rastu“ Rímskeho klubu. Z uvedeného logicky vyplýva, že prerozdeľovacia a integračná funkcia štátu, bez ohľadu na uplatňovaný model politického systému, môže v ďalšom období signifikantne vzrásť. Budeme sa v budúcnosti aj my (ako Muslimovia) obracať čelom (k Mekke) štátokracie ?
17.4.2011
Robert Škopec
