Slovensko sa postaví na stranu Budapešti alebo EÚ ?

Podľa informácií konzervatívneho denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) rastúci počet členov Európskej komisie (EK) sa prikláňa k zváženiu procedúry podľa článku sedem Lisabonskej zmluvy EÚ, ktorá zahŕňa aj možnosť odňatia hlasovacieho práva Maďarska pre demokratické deficity a odklon od princípov právneho štátu. Vychádzajú pri tom z faktu, že už je potrebné iniciovať nie len právnu, ale aj politickú procedúru, v rámci ktorej by členské štáty posúdili, či v Maďarsku ešte funguje štátna moc demokraticky. Členovia EK by takto mohli vyjadriť svoju „principiálnu kritiku“ politiky premiéra V. Orbána a vlády Fidesz. Procedúra porušenia záväzkov sa zameriava príliš na špecifické právne otázky a preto, podľa informácií z EK, už neodráža situáciu v ktorej sa Maďarsko nachádza. Najaktívnejšie kritizuje vládu V. Orbána podpredsedníčka EK a eurokomisárka spravodlivosti Viviane Reding, ktorú zasa maďarská strana kritizuje, že si na jej úkor robí svoju „predvolebnú kampaň“, vraj má ambície stať sa nástupkyňou José Manuela Barrosa na čele EK. Správu EK o problematike Maďarska majú J.M. Barroso a V. Reding predložiť na Summite EÚ v júni 2013.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Najnovšie aj Monitorovací výbor (MV) Rady Európy (RE) schválil návrh začať voči Maďarsku monitorovaciu procedúru, čo však ešte musí schváliť aj plénum RE. Podľa FAZ, predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz pokladá za užitočnú diskusiu na pôde EP „o prepustených sudcoch, umlčiavaných médiách a diktátorskej vláde v Budapešti". Podľa M. Schulza, „otvorená reč a výhliadka uplatnenia sankcií voči Maďarsku predstavujú poslednú zábezpeku (tamojšieho) právneho štátu".

Vidiac „bratríčkovanie" našich vládnych predstaviteľov s ich maďarskými kolegami, sa môžu slovenskí čitatelia právom opýtať: kde je vlastne pravda vo veci Maďarska ? Odpoveď im môžu priblížiť informácie z nezávislých zdrojov, ako je napr. najnovšia (17.4.2013) správa londýnskeho Economist Intelligence Unit (EIU) o stave „indexu demokracie" v 167 štátoch. Tá do kategórie „vyspelých demokracií" zaradila 25 štátov a na prvom mieste skončilo Nórsko s 9,93 bodmi z maximálne možných 10 bodov. Do kategórie „štátov s deficitom demokracie" správa EIU zaradila 54 sledovaných štátov, ako je napr. Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Cyprus, Slovinsko, aj Slovensko. Z krajín Strednej a Východnej Európy (SVE) bolo jedine Česko zaradené do kategórie „vyspelých demokracií" a to na celkovom 17. mieste. Za ním skončili také štáty s demokratickými tradíciami, ako USA (21.), Japonsko (23.), Belgicko (24.), či Španielsko (25.). Na poslednom 167. mieste skončila KĽDR s 1,08 bodmi. Podľa správy EIU z 28 štátov SVE došlo v 10 z nich ku zníženiu indexu demokracie. Maďarsko bolo zaradené tiež do kategórie štátov s deficitom demokracie, keď získalo 6,96 bodov, čo stačilo na 49. miesto (vlani 7,04 bodov a rovnako 49. miesto). Správa EIU konštauje, že negatívne procesy z hľadiska kritérií demokracie v regióne SVE v uplynulom roku ešte viac zosilneli. Ako prvoradý príklad tohto negatívneho vývoja sa uvádza Maďarsko. Podľa EIU, sa vyznačuje systematickým prevzatím kontroly nad nezávislými inštitúciami, napr.: inštitútu hlavy štátu, Najvyššieho kontrolného úradu, Mediálnej rady, Maďarskej národnej banky, atď. Dnes už tieto bývalé nezávislé inštitúcie riadia stranícki nominanti Fidesz. Reforma volebného systému podlomila postavenie opozičných a menších strán (v Maďarsku), dopĺňa Správa EIU. Uvedené následne dovŕšila štvrtá novela ešte stále nového maďarského Základného zákona, ktorá zredukovala Ústavný súd v púhu formálnu inštitúciu. La Libre Belgique v článku nazvanom „Riadená demokracia alebo nastupujúca diktatúra ?" konštatoval, že v Maďarsku odbúraním ústavných protiváh sa vytvoril nový typ spoločensko-politického systému. Dodajme, že je to diktatúra už ani nie tak jednej strany, ako skôr jedného Viktora Orbána. Šéf Socialistov a Demokratov v EP (v ktorej je aj Smer-SD) Hannes Swoboda nedávno pred európskymi zákonodarcami uviedol, že členské štáty EÚ sa čoskoro budú musieť rozhodnúť, či sa postavia na stranu Budapešti alebo EÚ.