Subjektívna pravda, bulvár a želaná skutočnosť

To, čo voláme objektívnou pravdou je len náš UHOL POHĽADU, naša INTERPRETÁCIA VIDENÉHO. Na VIDENÉ a ODPOČUTÉ nabaľujeme svoje emócie, svoje momentálne nálady, želania a osobnú životnú skúsenosť. Následne tento "zhluk faktov" interpretujeme ako objektívnu pravdu. Podľa zadaného postupu hodnotíme aj rôzne deje, osoby, osobnosti, kauzy. Domnievam sa preto, že masmediálna manipulácia s realitou nemusí byť nutne produktom obchodného, alebo politického zámeru. Redaktor, komentátor, zostavovateľ správ je tiež len človek, ktorý videné a odpočuté udalosti okoreňuje a dáva im svoj rozmer. Nemusí mu ísť pritom o získavanie bodov pre konkrétnu záujmovú skupinu. Samozrejme, že existuje úmyselné mediálne zavádzanie, ktoré (ak má byť úspešné) vyžaduje profesionálnosť a invenčnosť v klamaní. Zadávatelia vytvárania novej reality preto požadujú od vykonávateľov kreatívne klamanie. Zaujímavý je tiež pohľad tzv. bežného konzumenta na bulvárnu tlač, televíziu, rozhlas. Tento konzument často tvrdí, že bulvárna tlač je tvorená "BANDOV SUPOV", ktorá je schopná všetkého. Na strane druhej bulvár s radosťou kupuje, je jeho odberateľom. Témou dňa je pre konzumenta bulváru obsah videného, čítaného, počutého: povrchnosť, zveličovanie, ľahkovážne označovanie, značkovanie. Úlohou bulváru je zabávať a nie podávať sto krát overené informácie. Úlohou bulváru je štekliť a nie vytvárať myšlienkové hodnoty, nie formovanie hodnotovej orientácie. Ak teda priemerný konzument bulváru nadáva na bulvárnosť masmédií je to podobné, akoby čitateľ časopisu o zvieratách nadával na fakt, že časopis píše len o zvieratách a nie o zániku cetrálnej hviezdy v inej slnečnej sústave. Pravidelný konzument bulváru je pravidelným preto, lebo bulvár chce. Podporuje ho nakupovaním a sledovaním, pretože sa s ním mentálne stotožňuje. Možno by sa mal "náš" konzument zamyslieť nad svojou myšlienkovou schránkou, keď na bulvár nadáva.Keďže sloboda rozhodovania je aj o slobode výberu, záleží na vkuse a mentálnom usporiadaní zákazníka. Ponuka je v slobodnej spoločnosti "riadená" dopytom. Ľahšie to majú tvorcovia mediálneho prostredia v totalitnom režime. Ponúkajú tovar po ktorom dopyt nie je. Nemusia sa zaoberať kvalitou, či nekvalitou. Nie sú na nich kladené otázky verejnosti súvisiace s morálkou a ohľaduplnostou.