Ak by sme Rómov nemali, tak si ich vymyslíme

V spektre parlamentnej aj mimo parlamentnej politiky si loptičku s rómskou témou pohadzujú Hlina s Kotlebom. Občas sa táto loptička dokotúľa do vládneho sektora, odkiaľ ju novinárska obec masmediálne prehodí do hláv nespokojného davu. Dav je masa a masa sa príliš "detailom" problému samotného nezaoberá. Potrebuje si vybiť emócie. Znepokojená masa je zvyčajne nastavená na konflikt. Najmä, ak sa zhrčí niekde na námestí. Je však isté, že aj v tej mase je skupinka ľudí, ktorá by "niečo" riešiť chcela. Je ale iba malou skupinkou. Ak sú jej argumenty nebodaj racionálne, o to menej ju počúva názorová väčšina. Z dostupných informácií vieme, že niečo opäť pripravuje pán Kotleba, "niečo" vo forme návrhov zákonov poslanci a vláda. Istotne zareaguje tiež pán Hlina a zrejme aj jeho "neobyčajný" šéf, ktorý sám seba pasoval za záchrancu mravnej čistoty v slovenskej politike. Jednoducho a jasne budeme vidieť a počuť už sto krát videné a počuté. Reči o nutnosti riešenia rómskeho problému, nadávanie na neprispôsobivosť. Čo to o sociálnych dávkach, ochrane dreva, zemiakov, lúk a hájov. Problém spočíva v tom, že len málokto z politikov a "odborníkov" v tejto krajine vie, čo relevantné chce (a vie) na danú tému vlastne povedať. Určite však vie, že je "vhodné" používať tému v časoch krízy. Čas kríz je časom hier na rýchle pseudoriešenia a odvádzanie pozornosti smerom k skupinám obyvateľstva, ktoré "tancujú" nad priepasťou. Rómska problematika je problematikou mentálneho usporiadania. Rozhodne nejde iba o momentálny stav. Veľa neporiešia zákony, nariadenia a už vôbec nie takzvaná (abstraktná) celospoločenská diskusia. Tá má skôr formu krčmovej debaty podporovanej alkoholom a prísunom ďalších cigariet. Rómska komunita nemá svoje hodnotové civilizačné zakotvenie a ani ho nehľadá. Nehľadá teda ani domov v rámci takéhoto zakotvenia. Zjednodušene napísané: Nerómska časť obyvateľstva zredukovala svoj postoj k Rómom iba a len na tvrdenie, že najvhodnejšie by bolo izolovanie sa od tejto civilizačne odlišnej kultúry. Zdá sa teda, že naďalej budeme vídavať scény zo zásahov polície proti tzv. kotlebovcom. Naďalej budeme "obdivovať" svalnaté reči politikov v predvolebnej kampani, pričom si nebudeme príliš uvedomovať, že Rómov používajú ako lákadlo na voliča, vystuženého strachom o seba samého a svoje "sociálne istoty". Obrazne povedané: Slovensko čaká na svojich sedem statočných. Neprídu. Niekto múdry povedal, že FAKTY KAZIA PEKNÝ PRÍBEH. Možno by bolo dobré zamyslieť sa nad PRÍBEHOM a FAKTOM a potom vystopovať postupnosť PRÍČIN a NÁSLEDKOV. Pán Kotleba rozhodne nieje jeden zo statočných. Má však aspon chuť "lokálne" bojovať a nastavovať svoje telo úderom. Otázne ale je, aké by boli jeho postoje, ak by sa v budúcnosti dostal do parlamentu ako poslanec. Asi by skončil pri peknej kravate, obleku a v príjemnej poslaneckej kancelárií. Odtiaľ sa už na realitu nazerá inak.