Andrej Kiska pomáha slovenskému frflaciemu reflexu

Pán Kiska má šťastie, že na post prezidenta chce kandidovať na Slovensku. V inej (skutočne civilizovanej) krajine by so svojou mentálnou schránkou mohol kandidovať akurát tak na post starostu malého, zapadnutého mestečka. To nie je snaha o dehonestáciu jeho osoby, ale strohé konštatovanie. Svojim slovníkom nám nahovára, že realizovaním určitého (zázračného) projektu by bolo možné zmeniť život občanov k lepšiemu. "Nemožné ihneď, zázraky do niekoľkých dní". Premiér, vláda, parlament a taktiež prezident nie sú od toho, aby žili životy za ľudí, ktorí ich nevedia žiť plnohodnotne. Žiaden zázračný superprojekt neexistuje a existovať nebude. Andrej Kiska nám však nepriamo nahovára, že tá "správna osobnosť" (či projekt) by mohla byť akousi protézou, náhradou za stratené ilúzie. Kandidát na post prezidenta v skutočnosti ponúka budúce sklamania. Ponúka kultivovanú ľuptákovčinu. Zrejme sa domnieva, že celé Slovensko je jedna veľká mentálna drevenica s hlinenou podlahou. Faktom ale je, že slovenská spoločnosť momentálne nie je v stave vygenerovať "niečo" viac, ako len kultivovaného (pomyselného) Jána Ľuptáka, alebo oficiózneho technokrata Procházku. Žiadna to novinka. Všetko tam "HORE" je odrazom toho "DOLE". Kiska však zavádza keď deklaruje, že zmenu potrebujú horné spoločenské poschodia a potom vraj "bude dobre". Jednoducho a jasne sa chce páčiť každému ufrflanému Slovákovi a Slovenke. Kiska pomáha slovenskému frflaciemu reflexu nadávaním na "elity". Je však tak zložité nadávať na "vrchnosť"? Určite nie. A rovnako tak nie je zložité budovať si politickú kariéru na podliezaní latky kvality. Tá je v SR položená tak nízko, že "všetko" čo kandiduje na takmer čokoľvek verejné a politické sa už plazí. Andrej Kiska sa stal "plnohodnotnou" súčasťou slovenského ľavobočkovského politického "spevokolu", ktorý vykráda staré komunistické piesne. "Lepšiu budúcnosť" však sotva možno vybudovať na ilúziách o vytvorení spoločnosti, ktorej členovia sa budú podobať na "sfetovanú" náboženskú sektu. Pán Kiska sa nám povahovo zasekol v časoch, ktoré sú nenávratne preč. S ním aj "spevokol". A ešte niečo: Kiska rád píše a hovorieva o potrebe nezávislosti a nepolitickosti budúceho prezidenta. Všetko v tomto časopriestore je na niekom, alebo niečom závislé. Od počatia až po hrob. Ak chce kandidát uspieť, musí mať "niekoho" za sebou. Fantázii a ľudskej prirodzenosti sa medze nekladú. Ako povedal klasik: "Peniaze sú až na prvom mieste". Ak chce byť pán Kiska prezidentom - nepolitikom, tak nech radšej nekandiduje. Prezident je totiž hlavne politikom. Vence k hrobom hrdinov predsa nebude klásť ako elektrikár, či baník. Zákony taktiež nebude podpisovať (nepodpisovať) ako nepolitik. Nepolitická politika je snom.Dream is over!