Kiska by sa politicky hodil do priestoru malej politiky, mesta, či dediny. Župan, alebo starosta. Spolurozhodoval by o zatrávňovaní plôch, výstavbe škôlok, plavární a v domovoch dôchodcov by si počas osláv dňa dôchodcov zaspieval peknú pesničku. Ako prezident sa však správa minimálne rozpačito. Otázne tiež je, čomu sa venujú jeho poradcovia a pisatelia prejavov, keď práve nemajú osobné voľno.
Keď som ja a "mne podobní" v roku 2013 upozorňovali na Kiskove periférne politické uvažovanie, plné sociálnej demagógie a povrchností, bolo nám odkazované, že nemáme dostatočne veľké srdcia. Vraj naše sociálne cítenie je utopené v prahistorickom bahne. Išlo a ide o klasické uvažovanie Slovákov, ktorí si svoje postoje k inventáru ľudského uvažovania formovali a formujú kľačiac pred oltárom jediného znalca pozemskej - hriešnej - duše.
Z hľadiska mentálneho uspôsobenia nemá byť prezident kňazom, ktorý odovzdáva Božie posolstvo v chráme božom. Na terapeuticko-duchovno-psychologické činnosti tu máme práve kňazov, psychológov a utešovateľov z oblasti veštenia.
Situácia mimo rámca záhrady, pozemku, obce, mesta, prezidenta Kisku nejako zvlásť nezaujíma. Asi preto, lebo je príliš vzdialená od ihriska predvolebnej kampane. Keď už na Slovensku nebude v móde rečnenie o veľkosti srdiečok a porovnávania si veľkosti "sociálneho cítenia", možno sa dočkáme prezidenta, ktorý bude mať dostatok odvahy povedať, že pohotové reakcie na krízové okolnosti sú dôležitejšie, ako pravidlá každodenného, politického klišé, zasunuté do šuflíkov zbabelosti.
Hodnoty rodiny, komunity a hoc aj väčšieho celku nespočívajú iba v rečnení o hodnotách, srdciach a ľudskej dobrote. A naviac: ľudská dobrota nie je dôsledkom niečoho naplánovaného, strojeného. Buď niekto empatie schopný je, alebo nie je. No povedzme si otvorene: Aj dobrota má len ohraničené časové pásma. Ani jedlo neostáva po uvarení stále rovnako horúce, ba ani rovnako (trvalo) chutné..,.
Bolo by načase, aby Andrej Kiska skončil s predvolebnou kampaňou a začal sa miešať do záležitostí krajiny, ktorej je prezidentom.
Je totiž trápne, ak musia masmédiá a časť politickej obce prezidenta takmer prosiť, aby sa konečne venoval témam závažného charakteru.