Blbý si má čas pamatovat, chytrý musí vymýšlet

K zjednocovateľskej skupine sa pridávajú tiež ľudia deklaratívne apolitickí, ako napríklad cirkevní hodnostári (nemalá časť ich komunity) a šéfovia z odborárskej obce. O potrebe odstránenia "názorovej rozpoltenosti" v spoločnosti hovorieval s obľubou aj ex-prezident Michal Kováč, či jeho nástupca Rudolf Schuster. Všetci slovenskí zjednocovatelia označujú takzvanú rozpoltenosť spoločnosti za negatívny jav. Vo vedomí nejedného občana je tak vytváraná ilúzia, podľa ktorej vznikajú spoločenské konflikty najmä na základe existencie pluralitného politického systému. V spojení s nostalgiou za "starým dobrým socíkom" je spomenutá ilúzia vodou na mlyn demagógom každého druhu. Toľko omielaná "spoločenská rozpoltenosť" je v skutočnosti znakom prirodzenej názorovej rôznorodosti. Existovala a existovať bude. V totalitných systémoch skryte, v demokratických otvorene. Volanie po zjednotení spoločnosti má niekoľko príčin. Prvou je nepochopenie základov fungovania mechanizmu zvaného demokracia. Druhou úmyselné zneužívanie frustrácie časti obyvateľstva politickou elitou a osobnosťami verejného života, ktoré sa chcú páčiť. Treťou systematické mediálne opakovanie naučeného, lebo veď opakovať je ľahšie ako vymýšľať niečo nové. Ako hovorieval Jan Werich: Blbý si má čas pamatovat, chytrý musí vymýšlet. Skutočnosť, že Slovensko je plné názorových a politických oponentov je dobré pre budúcnosť krajiny. Pokus o zjednotenie spoločnosti za účelom "všeľudového zmierenia" je len utopickým blúznením. Blúznením je aj abstraktné hovorenie o štátnom záujme. Problémom Slovenska nie je "príliš veľa demokracie", ani dva navzájom proti sebe stojace názorové tábory "červenokožcov" a "modrokožcov". Tie nevznikli dnes, ani včera. Ich podhubie bolo prítomné dávno. Teraz len dostali nové pomenovanie.Tejto krajine by aspon čiastočne pomohlo menej bezpohlavného tárania od ľudí, ktorí svoj osobný záujem povýšili na záujem štátny, celospoločenský.