Chlebová ideová spriaznenosť

Členovia zakladajúcej novej politickej strany a platformy sa v celku racionálne zameriavajú na motiváciu a cieľ svojho budúceho pôsobenia. Po dlhšej vzájomnej debate dospejú členovia subjektov k samozrejmému zisteniu, že ich vízie je možné uplatňovať iba vtedy, ak splnia voličské očakávania. A keďže väčšinový slovenský volič sám seba definuje cez utrpenie, bolesť, sebaoplakávanie a kritiku horných desaťtisíc, tak aj nová politická strana (platforma) si časom uvedomuje, že pre úspešnosť je potrebné hovoriť to, čo chce volič počuť. Priemerný slovenský volič uprednostňuje funkčné a existenčné dilemy pred dilemou morálnou. Volič - občan sa chce mať jednoducho dobre. Nemať sa dobre pre neho znamená nezažívanie požadovaných každodenných príjemností. Tie si dáva do jedného celku s ochotou politikov dať mu to, čo chce: Nenáročnosť. Volič sa nezaoberá ani tak inventárom duše, ako skôr inventárom tela. Politik novej politickej strany (a vlastne aj tej starej) začína uprednostňovať hľadiská existenčné. V jeho prípade politicko - existenčné. V systéme parlamentnej demokracie to je totiž volič, ktorý dáva strane moc. Srana - platforma za daných podmienok začína uvažovať nad politickou psychológiou prostredníctvom ktorej môže ovládnuť mysel potencionálneho voliča. Hodnotenia kvantitatívne dostávajú prednosť pred kvalitou ponúkaného politckého produktu. Nový subjekt uvažuje prakticky, racionálne. Nechce verejne objasňovať pochmúrne stránky dejín krajiny a nemá tiež v úmysle zaťahovať občanov do zložitých myšlienkových konštrukcií. Načo abstraktné a zložité rečnenie, keď spoločenskou obednávkou je invázia slov o pokračujúcej chudobe obyvateľstva. Chlebová ideová spriaznenosť dostáva prednosť pred politickou profesionálnosťou a zodpovednosťou. Budúca "masová" politická základňa subjektu by sa mohla rozplynúť v nedohľadne, ak by nová strana (platforma) nerešpektovala nepísanú dohodu s tzv. ľudom. Dohodu o neprovokovaní. Provokáciou je v tomto prípade nekonvenčnosť a "záhadné" verejné vŕtanie sa v ľudskej duši. Prednosť dostáva rétorika o vzájomnej spoločenskej súdržnosti a kmeňovej spriaznenosti. Nová politická strana (platforma) by však nemala byť novou iba tým, že sa za novú označuje. Nová by mala byť svojim obsahom. Nový obsah ale potrebuje nové prostredie a následne okolnosti. Tie sú živnou pôdou pre novšie a progresívne vízie. Asi by bolo potrebné vymeniť ľud. Ten sa však vymeniť nedá a tak prichádza na rad kompromis novej strany s verejnosťou. Keď chce subjekt uspieť, musí poľavovať zo svojich pôvodných programových zásad. Otázka znie: Ako chce byť nová strana prínosom novátorstva a nekonvenčnosti, keď sa rozhodne pre nadbiehanie spoločenskej mienke. Tej mienke, ktorá vidí politiku iba z idúceho rýchlika. Na politickej scéne sa nám v súčasnosti objavuje minimálne jedna nová strana a platforma. Problém je, že pre svoje pôsobenie si zvolili nesprávnu krajinu. Na Slovensku sa totiž stále tlieska chlebovej ideovej spriaznenosti. V časoch momentálnej európskej ekonomickej a hospodárskej situácie bude tento potlesk ešte silnejší.