Po udalostiach v Spišskej Starej Vsi "zahádzal" minister školstva študentov aj neštudentov množstvom morálnych apelov. Nech by však hovoril čokoľvek, veriť sa mu nedá. "Intelekt, keď bez duše, podobný je ropuche, či slepcovi s mečom v tanci", povedal by básnik.
Tomáš Drucker je alibista a oportunista. Povahovo a politicky sa podobá na Petra Pellegriniho. Minister školstva je však o niečo inteligentnejší a herecky nadanejší. Nebráni sa citovému vydieraniu, občas až plačlivému výrazu v tvári (keď žiada verejnosť o pochopenie a trpezlivosť).
Drucker zostáva ministrom aj po tom, čo premiér Róbert Fico za pochybných okolností odcestoval do Moskvy a podával si tam ruky s Putinom. Tým dáva minister školstva - hoc nepriamo - najavo, že vojenská agresia Ruska voči Ukrajine mu neprekáža. Dáva - hoc nepriamo - najavo, že Putina a jeho podpornú skupinu považuje za partnera do dlhodobej politickej a "odbornej" diskusie. Jednoducho a jasne je ochotný kolaborovať, pokiaľ to jemu a strane prinesie zisk.
Po tragédii v Spišskej Starej Vsi vymenúval, koľkože odborníkov na psychiku bude zapojených do procesu upokojovania situácie na danom mieste.
Pre psychické zdravie celého spoločenského organizmu by však bolo vhodné, keby Tomáš Drucker vykonal jedno dôležité gesto. Odstúpenie z postu ministra školstva. Tým by študentom poslal dôležitý odkaz. A síce, že vzhľadom na aktuálne okolnosti považuje svoje ďalšie zotrvávanie na tomto poste za nemorálne.
Lenže na podobné (aspon) gestá je potrebná hlboká sebareflexia. Presne to, čo Tomáš Drucker nevlastní.
