Slovenský FanKlub Vladimíra Vladimíroviča sa pri debate o slobode a demokracii cíti asi ako vidiecky heterosexuál v homosexuálnom nočnom klube, niekde vo veľkom meste. Keďže mu je v ňom všetko čudné (a teda neprijateľné), nadáva a kope okolo seba. Jednoducho a jasne nechápe, že odlišnosti existujú na základe "rozhodnutia" prírody a nie na základe rozhodnutia zlej, mimozemskej civilizácie, ktorá sem cez Galaxiu XII1989 dotiahla "tú blbú demokraciu".
Pre fanúšika "dobrého princa" je slizké a priteplené všetko to, čomu nerozumie a hlavne rozumieť nechce. Je z iného kmeňa a dáva to najavo. Je inej mentálnej orientácie. Dospel k presvedčeniu, že iba vytvorenie určitej (správnej) názorovej väčšiny môže byť cestou k životu bez zásahov nezamýšľaných dôsledkov. Neuvedomuje si, že práve nevypočítateľnosť a princíp nezamýšľaného dôsledku "komplikuje" život nie iba jemu, ale aj nám. Požaduje nástup vlády silnej ruky, aby mu táto naplánovala život v istote, že zajtra už žiadna búrka nebude. A ak bude, tak za ňu môže "tamten lump odvedľa".
Ak by neoznačený vojak (a jeho kámoši v maskáčoch) pochodovali na Košice (hovoriac ruštinou), tak "náš" člen FanKlubu by ich považoval za spojencov. Prečo? Lebo by boli vyslancami spriazneného mentálneho spoločenstva. Spoločenstva, ktoré preferuje jednoduchosť pred zložitosťou. Spoločenstva, ktoré strká spisovateľov do kotolní a roľníkov na posty ministrov kultúry.
ISTOTA JE AKTOM VIERY
O istotách a istote neustále hovorieva aj slovenský Predseda Spoločenstva súhlasu. Bodaj by aj nie. Veď preferencie strany menia slová na úrodné polia plné matérie rôzneho druhu. No nie pre každého. Iba pre tú správnu väčšinu. Spoločenstvo súhlasu to tak chce. A čo chce náboženská sekta, o tom sa v jej radoch a v radoch jej fanúšikov nedebatuje. Proste je to tak a basta!
Fanúšikovia Putina (svojho času Mečiara a dnes Fica) čerpajú vnútornú silu z téz a osobnej viery.
Ak však začnú tézy "meniť" skutočnosť a nie skutočnosť tézy, tak sa ľahko môžeme dostať do časov, keď vládol uniformovaný sluha rituálov.
Masové prijatie mechanizmu rituálu (ako novej reality) je cestou do pekiel
