Niektoré vyjadrenia Tibora Gašpara z posledných dní navádzajú k otázke, dokedy je tento človek ochotný zotrvávať za okrajom politickej reality. Akoby sa do jeho mozgu implantoval Rudolf Huliak s celou svojou mentálnou horárňou.
Gašparov pohľad na niekdajšiu RVHP, či Varšavskú zmluvu je humorný. EÚ - hoc nepriamo - prirovnal k vyššie uvedeným totalitným monštrám. Vraj sa z nich dalo vystúpiť podobne, ako by sa raz dalo vystúpiť z EÚ.
V komunistických režimoch neplatili pravidlá, aké platia v slobodnom spoločenstve národov. Keď už raz krajina do červeného diablovho spolku vstúpila, tak z neho vystúpiť nemohla. Stačí sa pozrieť na Maďarsko z roku 1956, alebo Československo z roku 1968. Huliakovské miešanie hrušiek s jablkami je módne u ľudí, ktorí nerozumejú histórii, medzinárodnej a domácej politike.
Interesantný je tiež pohľad T. G. na národnoštátne záujmy Slovenska. Zjavne sa domnieva, že národnoštátne záujmy sú majetkom politickej strany, či strán súčasnej vládnej koalície (nejakého Blahu, Huliaka, atď.). Akoby išlo o detskú virtuálnu hru určenú na krátkodobé pobavenie. Národnoštátny záujem nemá rovnaké parametre u celého spoločenstva, pretože toto spoločenstvo je názorovo fragmentované. Slobodné voľby sú realizované práve preto, lebo nie sme od jednej mentálnej matere.
Treba tiež spomenúť pohľad T. G. na masmediálne prostredie. Často spomína "progresívne mediá", ktoré vraj všetko prekrúcajú. Spojenie "progresívne médiá" je medzinárodná propagandistická slovná hračka. Novinár nepíše progesívne, alebo neprogresívne. Píše buď hlúpo, či múdro (uhol pohľadu). Z hľadiska mediálneho žiaden progresivizmus neexistuje. Mimochodom: hokejista hrá hokej podľa progresivistických pravidiel, alebo podľa pravidiel hokejových? Človek predsa k svojmu praktickému životu žiaden politicko - mediálny progresivizmus nepotrebuje. Rovnako tak nepotrebuje politickú stranu, ktorej predstavitelia by mu neustále zdôrazňovali, že pred odchodom z domu si má obuť topánky.
Tibor Gašpar zotrváva za okrajom politickej reality. Ak by išlo o tzv. bežného človeka, tak vyššie uvedený text nevznikne. Tento človek však svoje názory prezentuje ako súčasť vládnej politiky.
A nezabúdajme, že 80 percent "práce" Smeru spočíva v prepracovanej propagande, ktorej cieľom je nabaľovať na seba každého, kto túži po socializovaní sa klebetením. Smer je niečo ako firma "sponzorovaná" výrobcami zábavnej pyrotechniky a alkoholu.
Ústavní činitelia tejto krajiny pripravujú celonárodný ohňostroj, na ktorý tak skoro nezabudneme. Zábava to však nebude, lebo z ohňostroja vznikne požiar. Alkoholom ho určite neuhasíme.
