Ján Čarnogurský aspon provokuje...

Ak by bol Ján Čarnogurský Čechom v Čechách, alebo Nemcom v Nemecku, bol by stále súčasťou vysokej politiky. Tá slovenská ho odvrhla, lebo ho ako osobu a osobnosť nezniesla. "Náš" Ján má presah. Nezoberá sa iba výstavbou ciest, otázkou "sociálnych istôt" a "žrádlom". Zaoberá sa (aj) históriou. To, že kontraverzne je normálne. Je snáď na svete "niečo", čo kontraverzné nie je...? Zasluhuje si úctu už "len" preto, lebo v časoch tvrdej spoločenskej MEČIARMÁNIE verejne odporoval osobe, ktorá rozhodne nebola osobnosťou. Skôr tárajom. A ten táraj bol dlhé roky premiérom..."Náš" Ján si zasluhuje úctu už preto, lebo nemal a nemá strach povedať, že slovenská politická scéna je neštandardná. Neobáva sa povedať, že v SR je pravicovosť a ľavicovosť (ešte) otázkou dlhodobej diskusie a najmä kultivácie.Ján si verejne kladie zložité otázky, pričom neočakáva jednoduché odpovede. Vie a chce odporovať. Nekopíruje terén... Je originálom. Kópii je v SR už toľko, že by sa nimi dali tapetovať diaľnice. Ak slovenská politika naozaj "niečo" potrebuje, tak je to práve provokovanie inakosťou. Ján Čarnogurský je (v pomeroch Slovenska) inakosť sama o sebe. Vo všeobecne nudnej prezidentskej kampani bude mať čo povedať. Fakt, že sa prezidentom nestane je nateraz úplne irelevantný...Otázne totiž je, či Slovensko vôbec potrebuje prezidenta... Ak však "nejakého", tak práve prezidenta "provokatéra". Kto si o 20 rokov spomenie na priemerného a konvenčného Ivana Gašparoviča?