Značná časť slovenskej verejnosti trpí utkvelou predstavou, že v Kresťanskodemokratickom hnutí pôsobia kresťanskí fundamentalisti.Ďalej tu máme silnú averziu z minulosti, ktorá je (a bude) prenášaná do súčasnosti a to na ktoréhokoľvek predsedu hnutia. Ján Čarnogurský je tou osobou, ktorá bola v rokoch 1990 až 1992 "predmetom" slovných útokov, ktoré sa za normálnych okolností nachádzajú v slovníkoch obyvateľov zaostalej osady. Ján Čarnogurský dostával na frak za svoj odpor voči totalitnému režimu. Jeho odporcovia si to v rokoch 1990 až 1992 uvedomovali iba podvedome, ale nadávali mu za to, že on pred rokom 1989 režimu aspon ako tak odporoval. Následne sa Ján Čarnogurský staval na odpor voči politickej a rétorickej úbohosti Vladimíra Mečiara. Averzia verejnosti prerastala do hystérie. Verejnosť dostala svoj obraz nepriateľa. Nepriateľa, ktorý "ohrozuje" slovenského RoboCopa. A potom tu máme dodnes omielaný nezmysel o tom, že vraj Ján Čarnogurský zrušil Jednotné roľnícke družstvá. Ako? Dekrétom? Ale keby aj... stalo sa niečo hrozné....? Hlasovanie o zvrchovanosti bolo už len zámienkou na to, aby sa z kresťanských demokratov stala v očiach verejnosti "zločinecká skupina".Veru niet čo závidieť.Byť členom tohoto hnutia, alebo nebodaj vo vedení hnutia nie je žiadna sranda. Neustále niekomu v dolinách a dedinkách ozrejmovať, že nie ste nepriateľom Slovenska je neľahké. Nech už bude predsedom hnutia ktokoľvek... bude to mať ťažké. Čo deň to očakávanie nepríjemností. Byt, diplom, vyhlásenie, hlasovanie, zdôvodňovanie vlastnej politickej existencie...
Ján Čarnogurský, RoboCop, družstvá a pestovaná averzia
Kresťanskodemoratické hnutie je bez ohľadu na svoje súčasné (alebo aj niekdajšie) kauzy predmetom takmer permanentnej a ostrej kritiky veľkej časti verejnosti, politikov - oponentov, časti novinárskej obce. Kritika má svoj základ nie iba v konkrétnej udalosti (kauze), ale tiež v pestovanej averzií voči tomuto hnutiu. Prečo je tomu tak?