Je obyčajný človek obyčajný?

Podľa mňa sú bežné pracie prášky, produkty bežnej spotreby, ktoré nemajú pocity, pamäť, empatiu, schopnosť myslieť. Produkty bežnej spotreby sa teda určite neurazia, ak o nich budeme hovoriť a písať ako o bežných, prípadne obyčajných. Problém však je, že sa neurážajú ľudia, ktorí sú za obyčajných a bežných označovaní. Nie sú bežní, ba ani obyčajní. Je už otrepanou (ale pravdivou) frázou tvrdenie, že každá osoba je jedinečným originálom na tejto planéte. V nami poznanom svete nemá kópiu. Tiež je vhodné pozrieť sa bližšie na tých "neobyčajných" a "nebežných" (najmä počas rétorických cvičení v priestoroch parlamentu a počas predvolebných stretnutí). Sú snáď z iného materiálu? Z inej dimenzie? Majú schopnosť levitovať, či rozdeľovať moria? Nemajú!Vedia však, že ich rétorika o obyčajnosti nachádza odozvu. Všade tam, kde je málo sebavedomia, kde existuje presvedčenie, že človek je len bábkou v rukách "svetovládcov". Všade tam, kde "vodca" diktuje smer a všade tam, kde je vyvolávaná sociálna nenávisť. Ten "obyčajný, bežný" človek sa dokonca často hnevá, ak ho na jeho neobyčajnosť upozorňujete. Možno preto, lebo sa obáva, že od neho bude požadovaná nadpriemernosť v konkurenčnom prostredí. Možno tiež preto, lebo sa obáva možného odtrhnutia od davu, od kmeňovej svornosti, väčšinového názoru v ktorom sa hovorí očakávané. Obyčajnosť prenechajme baktériám (tie nemajú volebné právo).