Jeden Kiska Slovensko nezmení, milión ľudí nezmení Kisku

Prezidentovanie nie je projektom, alebo receptom na to, ako žiť "lepšie". Súčasní kandidáti (ich väčšina) na post prezidenta sa nám snažia nahovoriť, že v prípade ich zvolenia by vedeli byť povestným Majstrom M., ktorý bude poruke všade tam, kde praskne vodovodné potrubie, alebo tam, kde spadne mostná konštrukcia. Vsugerúvajú nám, že by vedeli "šoférovať" krajinu, zatiaľ čo my sa pohodlne usadíme v sedadlách "autobusu" a budeme obdivovať kvality "šoféra". Slovenskí prezidentskí kandidáti (a zvlášť socialista pán Kiska) majú podobne zjednodušené uvažovanie, ako slovenský prezident číslo dva Rudolf Schuster. Ten sám seba v prezidentskej kampani v roku 1999 deklaroval ako človeka z "ľudu". Na jednom z predvolebných zhromaždení povedal: "Ak neuspejem, tak budem farmárčiť. Už som si kúpil malotraktor". Spomenul tiež kosačku a pluhy. Svoju osobu tak pred zrakom a sluchom verejnosti prezentoval ako GAZDU - TATKA obrábajúceho pôdu. Takého toho UJKA, čo rukou mozoľnatou hladká rodnú zem a rozdáva rady, ako zvládať havarijné situácie. K tomu ešte pridáva nejaké tie recepty na varenie chutného jedla. To pre matky v domácnosti...Na Slovensku je už priam fyzikálnou zákonitosťou tváriť sa proľudovo, jednoducho, podľa "kuchynskej" objednávky. Preferovaný nie je spor o hodnoty presahujúce rámec TOHOTO DŇA. Preferovaný je vzťah k hĺbke taniera, k mäkkosti postele, k pôžitkom každodennosti. Pomery v sklade slovenského povahového inventára naznačujú, že prezidentom SR sa stane človek, ktorý k ľuďom pristupuje asi ako niekdajší predseda JRD k roľníkom - poľnohospodárom. Určite nepôjde o typ osobnosti Ivety Radičovej. "Tá" bola pre väčšinové podtatranské obyvateľstvo príliš "napáchnutá" demokraciou, bola príliš "afektovaná". Uspeje opak zatracovaného (čudného) demokrata. Veď "demokrati pokazili to dobré, čo tu zanechali komunisti" (povedal by človek z ľudu). Nový slovenský prezident bude rozprávačom príbehov s príjemným koncom. A keď bude treba, pridá trocha toho latentného nacionalizmu, "národného ochranárstva" (známeho zo slovníka "Hranola"). Obyvateľstvo denno - denne "drvené" obsahovo vykastrovanou masmediálnou rituálnosťou je už tak "zmagorené", že nad kvalitou povedaného a napísaného neuvažuje. V roku 1918 sme do daru dostali krajinu, ktorej časť dnes aktívne devastujeme, lebo sa domnievame, že jej problémom je príliš veľa demokracie. Jej problémom je však príliš veľa mentálneho socializmu. Záverom toľko: Jeden človek Slovensko nezmení, môže sa ale snažiť zmeniť seba...