Keď socializmus trčí z topánok

Takmer celé slovenské parlamentné politické spektrum sa čas od času prihovára občanom s chválospevom na Alexandra Dubčeka, jeho súdruhov z roku 1968 a tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Ak Smer - SD cíti potrebu ospevovať politiku Dubčeka, je to pochopiteľné. Jeho predseda pil ideové mlieko z rovnakého politického prsníka ako Alexander Dubček. Ak sa ale o Dubčekovi pochvalne vyjadril napríklad František Mikloško, tak "niečo" nie je v chráme slovenskej stredopravej politiky v poriadku. Socializmus s tzv. ľudskou tvárou bol projektom vopred odsúdeným na neúspech. Nie iba pre vojenskú inváziu z augusta 1968, ale preto, lebo socializmus je chybný z princípu, zo svojej podstaty. Nádor treba vyrezať, nie ho reformovať. Politický sadizmus, všeobecné (zvrhlé) plánovanie nie iba ponuky, ale aj dopytu, spoločenskej radosti a smútku je nemožné poľudšťovať. Ak "poľudšťovať", tak na úrovni zničenia systému, čo sa neskôr aj stalo. Nie iba generačná (fyzická) obnova v politike je dnes potrebná. Z úrovne politickej je potrebné deklarovanie odporu voči socializmu dobčekovskému asocializmu všeobecne. Kto sa prihlasuje k štandardnej pravicovej politike, ten by nemal vychvaľovať šéfov militantných, extrémistických politických organizácií. Takou bola KSČ a jej súrodenci v ZSSR a tzv. socialistickom tábore. Pravica nesmie spievať ódy na šéfov subjektov, ktoré hlásajú triednu nenávisť, potrebu permanentnej revolúcie a zospoločenšťovania všetkého, čo existuje. Dobček bol marxistom z presvedčenia, podobne ako Róbert Fico. To nie je kritika, ale strohé konštatovanie. Napísané inak: Štandardný pravičiar by nemal uvažovať ľavicovo. Budúca životaschopná slovenská pravica získa na autentičnosti, keď sa k Dubčekovmu "odkazu" nebude hlásiť. Nech nahlas povie, že pre ňu je dôležitá v prvom rade ľudská jedinečnosť, tvorivosť a dar slobodnej vôle. Na prvom mieste nech je pre ňu konkrétny človek, až potom abstraktný ľud. Na prvom mieste nech je konkrétne stanovisko, nie reči o sociálnej rovnosti, neuchopiteľnej spravodlivosti. ALFOU a OMEGOU ideovo novej pravice sa musí stať nie iba odmietanie socialistických experimentov tzv. ficovcov. Odmietnuť treba socializmus ako taký. Či už v úrovni fyzickej, alebo mentálnej. Bohužial sa ukazuje, že súčasné stredopravé spektrum má obavu otvorene hlásať odsúdenie dubčekovského socializmu. Tým nahráva predstavám "proletárskej" mladej generácie, ktorá sníva o lepšom svete bez pravidiel, bez sociálnych tried a bez dravej konkurencie. Potencionálny volič autentickej slovenskej pravice musí vidieť na akých základoch stojí "budova" v ktorej pravica býva. Idea je dôležitá. Nestačí hovoriť len o DPH, percentách, diaľniciach, číslach, váhových kategóriách, kauzách. Profilovať sa z hľadiska politického iba a len v zmysle materiálnom je málo. Profilovať sa dá tiež na zásadných postojoch k historickej udalosti, či udalostiam. Keď nám socializmus prestane trčať z topánok, potom bude na Slovensku existovať autentická pravica a ktovie, možno aj ľavica.