Ukážky z kapitoly Štátna lož: "Všadeprítomné štátne klamstvo má zhubný vplyv na verejnú morálku. Stanovuje normu lží, ktorá sa netrestá, ale odmeňuje. Občan zvyknutý na toto hľadisko má v mimoprivátnej sfére ku klamstvu zmierlivý vzťah. Klamať ho napokon učili už v škole, podobne ako skrývať svoje presvedčenie. Klamať sa naučil aj na pracovisku, lebo sa presvedčil, že sa to vyplatí. Preto klame v dotazníkoch, v styku s úradmi, pri súde, klame svojim nadriadeným, jednoducho klame všade, kde sa len dá. Mravne sa ho klamstvo voči štátu nijako nedotýka, je to klamstvo v sebaobrane. Občan si je vedomý, že ho štát podvádza. Verejná mienka omnoho vyššie hodnotí šikovných podvodníkov a klamárov, ktorým sa podarí vyparatiť štátu dáky kúsok, ako svedomitých ľudí, čo drhnú pre štát, ktorý si to nezaslúži.
Občan - rovnako ako štát - považuje klamstvo za prospešnú taktiku. Najmä v politickej sfére, kde je presne stanovené, čo je prospešné a čo nie. Na priame otázky o svojom politickom profile klame v zmysle tejto prospešnosti. Je úplne oddaný socialistickému zriadeniu a komunistickej strane, miluje Sovietsky zväz, je vyrovnaný s náboženskou otázkou (...) Tento typ klamstva je vyňatý z mravného hodnotenia.
Obnovený poriadok vytvára falošný obraz skutočnosti predovšetkým preto, že takmer každú výpoveď o nej totálne zideologizoval. Podľa jednoduchého ideologického vzorca všetko domáce, socialistické, je dobré (...) a inde všetko zlé, v Amerike najhoršie.
Často sa mi zdá, že sa u nás z jedného klamstva jednoducho odvíja ďalšie, asi ako predstavy v poetike surrealizmu (...) keď si však ľudia každodenne uvedomujú, že ich výrobcovia lží považujú za hlupákov, rastie v nich pocit urážky a poníženia."
