Priaznivci Husákovho rohlíkového socializmu začali Kňažka už niekoľko týždňov a mesiacov po 17. Novembri 89 označovať za "nejakého herca", ktorý "na tribúnach čosi táral". Jeho snaha z Novembra 89 je nemalou časťou verejnosti dodnes znižovaná na úroveň chlapčenského vystrájania niekde na diskotéke. A je tu aj časť verejnosti, ktorá Kňažkovi nevie zabudnúť, že "zradil" Mečiara. Za čo si však kritiku zaslúži je to, že si vôbec s Mečiarom "niečo" začal...V roku 1984 som Milana Kňažka videl v divadelnej hre Zákon večnosti. Môj November 1989 sa v istom zmysle začal už v priestoroch divadla a pri pohľade na hercov, ktorí prostredníctvom textov (a svojho hereckého umenia) otvorene kritizovali vtedajší režim. Kňažkova antikomunistická rétorika teda nebola a nie je žiadne klišé. Je naozaj presvedčený, že komunistické experimenty sú Rakovinou. Povšimnutiahodný je tiež jeho názor na súčasnú "politickú scénu" a situáciu v SR. Pre denník SME nadávno povedal: "Ak mám hovoriť o pravici, musel by som uznať, že tu existuje ľavica. Ľavica tu pre mňa neexistuje. Takzvaná integrovaná ľavica sú komunisti, esenesáci, zvyšky degenerovaného HZDS..." A ďalej: "Vo vládnej strane nevidím jediného viditeľného socialistu. Francúzi takýmto hovoria kaviároví socialisti. Socialista musí žiť tak, ako tí, ktorí ho volia a ktorým hovorí, ako sa má žiť". Mimochodom: Milan Kňažko vie veľmi dobre francúzsky. Túto skutočnosť spomínam preto, lebo mnoho kandidátov na post prezidenta SR ovláda dodnes "iba" ruštinu. Ktovie... vzhľadom na budúce (možné) "medzinárodné postavenie" Slovenska si ruštinu prelúskame opäť...
Milan Kňažko
Keď stál Milan Kňažko na tribúnach Novembra 1989, tak nejeden neskorší Šéf Spoločenstva Súhlasu ani len netušil, čo sa vlastne deje. Zatiaľ čo Kňažko komunistický režim skutočne nenávidel a nenávidí, tak mnohé ponovembrové postavy slovenskej "politickej scény" snívali a snívajú svoj sen o určitej forme socializmu "s ľudskou tvárou". Milan Kňažko má čo povedať, na rozdiel od tých kandidátov na post prezidenta SR, ktorí síce veľa hovoria, no povedia málo...