Pre pochopenie súčasnej mizérie sa treba vrátiť v čase a snažiť sa porozumieť našej mentalite. Treba sa zamýšľať nad tým, prečo nám chýba dlhodobé strategické uvažovanie. Prečo spoločenské prostredie nie je v stave vygenerovať elity hodné úcty. Za pozornosť tiež stojí analyzovanie podmienok, v akých vznikala slovenská štátnosť.
V rokoch 1991 až 1992 sa diali šialenosti, na ktoré dnešná vládna väčšina v podstate nadväzuje. Už vtedy poznačili spoločenské a politické dianie rôzne anomálie, vrátane schizofrenického postoja obyvateľstva k osamostatneniu Slovenska. Stačí si pozrieť vtedajšie prieskumy verejnej mienky. Zistíme, že väčšina populácie po štátnej samostatnosti v skutočnosti netúžila. Všetky súčasné reči o tom ako si vraj národ želal samostatnosť sú lži. V časti obyvateľstva a politickej scény tiež prevládal názor, podľa ktorého by Slovensko mohlo mať svoju samostatnosť, no zároveň by bolo súčasťou Československa. Totálna absurdnosť, avšak v rokoch 1991 až 1992 prezentovaná ako jedna z možností štátoprávneho usporiadania.
Väčšina vtedajších postupov našich "politikov" sa diala v improvizovaných podmienkach, v súčinnosti s ich pátosom, oportunizmom a absenciou logického uvažovania. Čo také úžasné už mohli vymyslieť Vladimír Mečiar, Ján Slota, Peter Weiss a ďalší vyznávači suverénnej ezoterickej politiky. Čo také si možno pomyslieť o ich voličoch, ktorí v prieskumoch verejnej mienky dávali jasne najavo, že komunistický režim im nejako zvlášť neprekážal. Obdobie tzv. socializmu vnímala väčšina z opýtaných pozitívne. Považovala ho za najvýznamnejší úsek novodobej histórie. V ďalšom z prieskumov (rok 1991) sa viac ako 80 percent opýtaných vyjadrilo, že premiér (mysleli Mečiara) by mal byť doživotným predsedom vlády!!! Cesta k diktatúre ako vyšitá.
Fico nám ukazuje prostredník, lebo vie, že môže. Vie dobre, o čom táto krajina - nekrajina je. Väčšina jeho kolegov si uvedomuje, že za istých okolností by bolo možné vyviesť SR z EÚ a z NATO (samozrejme nie teraz, ale o 10 - 15 rokov áno). Vedia, že Slovensko je vlastne malé Rusko. Stačí len poriadne tresnúť do stola, niečo zarevať. Vystrašené obyvateľstvo zalezie za pec a počká si na "lepšie časy".
Riešenie našej mizérie sa nachádza v niečom, čo nevlastníme. V hĺbavom premýšľaní, v odvahe a v chuti zlepšovať vylepšiteľné.
Takže nám zrejme zostáva iba ten prostredník, pec a čakanie na príchod Veľkého Brata.
