Po odvolaní Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR som očakával, že niektoré opozičné subjekty zvolajú verejný protest. Dokonca aj Michal Šimečka možnosť usporiadania protestov spomínal. Veľké Nič sa dialo aj po Huliakovom hulvátstve v priestoroch parlamentu. Už v minulom texte na Blogu som si položil otázku: Čo sa musí stať, aby sa niečo stalo?
Aká udalosť začne rozmrazovať opozičníkov, ktorí takmer neustále tvrdia, že Slovensko je na ceste k diktatúre? Prípadný únos? Prípadná vražda? Prípadné zmarené referendum? Alebo (dokonca) prípadná manipulácia parlamentných volieb v roku 2027 zo strany vládneho Obludária?
Opozícia zjavne nemá chuť bojovať, správa sa defenzívne. Asi ako tréner hokejistov, ktorému stačia občasné remízy jeho mužstva (prehry sú pre neho samozrejmosťou). Lenže bez nasadenia a bojovnosti pozitívne výsledky nebudú.
Opozičná neschopnosť je pre nejedného voliča opozície frustrujúca. Róbert Fico niekoľko týždňov urážal rodinu Michala Šimečku. Ten sa ním napriek tomu oficiálne stretol v "diskusii" na Úrade vlády. Že ide o propagandistické divadielko R. F. vedel každý, kto má čo len trochu predĺženú miechu. Pre Fica a spol je nesebavedomá opozícia požehnaním. Mať takúto poníženú opozíciu, radosť vládnuť.
Takže ešte raz a dookola: Čo sa musí stať, aby sa niečo stalo?
