Každá spoločnosť má svoju mentálnu schránku. V nej má uložené svoje ľudské rezervy, svoj potenciál, plánovanie budúcnosti. Tvorcovia ďalších spoločenských udalostí sú "uložení" v spomenutej schránke a "čakajú" na vytiahnutie. Budú formovať budúcnosť (aj keď dnes o nich ešte - takmer - nemusíme vedieť). Tzv. politická tvár sa nedá vygenerovať len tak z ničoho. Je síce možné vypísať konkurz na nové politcké tváre, ale politika nie je súťaž v speve. Nová politická tvár nemôže byť materiálom bez duše. Nie je to nové auto, ktoré časom skončí v šrote. Ako spieval Karel Kryl: Intelekt bez duše podoben je ropuše. Nová tvár (nové tváre) v slovenskej politike by musela mať kvalitatívne nové spôsoby, ktoré by sme naozaj mohli označiť za nové. Išlo by o núvú formu, alebo aj obsah? A ďalej... Koho by nová tvár mala oslovovať tak, aby mala väčšinovú podporu v spoločenskom spektre...? Nacionálnych socialistov, socialistov, liberálov, marxistov, kresťanských fundamentalistov, kresťanov, národnostné menšiny, alebo nemalú časť spoločnosti, ktorá sa domnieva, že politika je kožná choroba?!Ešte aj dnes je úplne zjavné, že v slovenských pomeroch nemá šancu na úspech "nová tvár", ktorá by deklarovala potrebu odmietania reálneho socializmu, ktorá by deklarovala prozápadný postoj, obmedzovanie úlohy štátu. Akú takú šancu má tvár, ktoré tu už máme a teda nebude nová. Charakteristika? Prvoplánovosť, prispôsobovanie sa väčšinovej mienke (nech je akokoľvek hlúpa), latentný antisemitizmus, latentný rasiszmus, pocit civilizačnej a kultúrnej nadradenosti voči všetkému, čo je "odtiaľ z vonku". Jednoducho a jasne: Kombinácia toho po čom túži "bežný konzument". Volanie po nových tvárach v politike bolo a je heslom. Ide o dôsledok opakujúcej sa celospoločenskej frustrácie z hodnotového prázdna. Na hodnotovú vyprázdnenosť sa však v danej súvislosti málo upozorňuje.V takomto prostredí nemá šancu nová kvalita - nová tvár. V hodnotovo vyprázdnenom prostredí sa bude opakovane vracať tvár stará (možno s novou maskou). Preto by sme napríklad takého Róberta Fica mali vnímať v uvedených súvislostiach. A nie iba jeho. Až budú kvalitatívne nové tváre v spoločnosti, tak následne aj v politike.
Najprv kvalitatívne nové tváre v spoločnosti, až potom v politike
V mesiacoch február, marec 2012 (keď kauza Gorila mediálne prehlušila všetko ostatné) sme často počúvali a čítali, že v slovenskej politike by mali byť nové tváre. Tie staré vraj svoju úlohu splnili (či už v dobrom, alebo zlom). O tejto téme sa však hovorilo značne abstraktne a bez väčšieho nadhľadu.