Na frašku sa začína meniť všetko, čo opozičné skupiny vezmú do rúk. Odchádzajúca skupinka zo SaS tvrdí, že na jeseň 2011 mohlo byť všetko inak (euroval - pád vlády). Je zjavné, že skupinka koná v pude sebazáchovy a začína potápať svojich niekdajších kolegov v SaS (opäť pozitívna správa pre Smer - SD). Richard Sulík mediálne skupinku tiež kritizuje (ďalšia pozitívna správa pre Smer - SD). Riacionálne uvažovanie bolo nedostatkové práve na jeseň 2011. Loď sa už potopila. Frešove volanie po zjednocovaní nezjednotiteľného (opozícia) je nie len kontraproduktívne, ale priam nezmyselné. Predseda SDKÚ svoju rétoriku zmenil na reklamný slogan, ktorého účinok sa isto - iste znižuje na minimum. Frešo sa pravdepodobne rozhodol voličov unudiť k smrti. Trocha sebareflexie by nezaškodilo. V TV - debate sa "nečakane" objavila aj téma prezidentského kandidáta. Radoslav Procházka verejnosti predostrel svoje technokratické videnie malej podtatranskej krajiny. V jeho prípade je zjavné to, čo v prípade kolegov z opozície: Cieľom sa stalo prebitie do čela politického pelotónu a nie kvalita politických projektov. Procházka naviac pôsobí ako zamestnanec Štatistického úradu. Nemá iskru. Je príliš oficiózny. Otázne je, koho chce nadchnúť. Oponentov Róberta Fica? Nerozhodnutého voliča? Aj na ňom je vidno, že sa až príliš zaoberá mechanizmom uchopenia moci. To uberá jeho snahe na príťažlivosti. Moc má svoju dôležitosť (zvlášť pre politika). Treba jej však dať obsahovú náplň. Obsahom je možné voliča - nevoliča presviedčať, že vládnutie má zmysel. Nie formou. Fakt, že slovenský prezident nemá takmer žiadne právomoci je nateraz nepodstatný. Ide o princíp. Možno by bolo vhodné, aby sa opozičné skupiny a skupinky na určitú (hoc krátku) dobu mediálne odmlčali. Mali by si otestovať, akému množstvu ľudí by chýbali. Test reálnej spoločenskej objednávky by stál za pozornosť.
Nalíčená mŕtvola, poprava tupou sekerou a test odmlčaním sa
Pozorovať predsedu SDKÚ Pavla Freša a predsedu SaS Richarda Sulíka v nedeľnej televíznej diskusnej relácii TV - Markíza bolo ubíjajúce. Pavol Frešo sa sústreďoval (ako už celé mesiace) iba na mechanizmus uchopenia moci opozíciou. Na Richardovi Sulíkovi bolo viditeľné, že už zrejme ani sám nechce veriť tomu, čo rozpráva. Moderátorka obom nebojácne skákala do reči takmer každú minútu a človek mal dojem, že sa teší na koniec diskusie, aby si už konenčne mohla dať "zaslúženú" kávu. V Smere - SD sa môžu radovať. Politická opozícia je nalíčenou mŕtvolou. Nevie sa mediálne ani len prezentovať. Poprava tupou sekerou je bolestná a zdĺhavá...