Šéf poslal do Moskvy svojho najväčšieho Motáka. Slovenské masmédiá sú tej "udalosti" takmer plné. Caligula sa teší. Opäť nám pekne obmotal mozog. Je zrejmé, že zámerom celej akcie bolo (je) zavesiť mediálnu mucholapku, na ktorú sadne veľa "múch". Otázka znie: kedy sa konečne poučíme?
Naozaj nevidíme (alebo vidieť nechceme), že umelohmotná návšteva amatérskeho preafektovaného herca v hlavnom meste kolosu na povestných hlinených nohách je iba divadelná hra určená pre naštvanú čast publika, ktorá keď vidí a počuje Blahu, začne okamžite "štekať"? Nevidíme (alebo vidieť nechceme), že sme to vlastne My, kto svojou myšlienkovou prvoplánovosťou pomáhame Motákom a ich šéfom odvádzať pozornosť verejnosti k podružnostiam? Prečo si doaleluja nechávame zrýchlovať krvný obeh bulvárnou politikou jarmočných kaukliarov?
Parafrázované slová klasika sú jasné: krajina absurdností nie je tam, kde sú absurdnosti "vedením" štátu prezentované, ale tam, kde sú masmédiami a následne obyvateľstvom hlučne rozširované.
Čo týždeň, to nové medializované prízemnosti. Slovenskí politickí komentátori a blogeri majú v podstate jednoduché podnety na spracovanie, keďže tie podnety vytvárajú doživotní mentálni adolescenti v službách štátu. Mať takéto štátne služobníctvo, strach pomyslieť, čo bude o rok - dva. Je zrejmé, že ani slovenské masmediálne prostredie sa nezmení z roka na rok. Je však načase zvýšiť latku kvality, pretože z jej podliezania už poriadne pobolieva chrbát.
P. S. Autor aktuálneho textu na Blogu si samozrejme uvedomuje, že cesta Motáka do jeho obľúbeného hniezda má tiež propagandistické prvky slúžiace Rusku (bolo by však takpovediac nosením dreva do lesa rozsiahlejšie písať o niečom, čo je ľuďom s predĺženou miechou dávno známe).
