Opozíciu Ukrajina buď nezaujíma, alebo má iné - "vážne" - starosti. Matovič zrejme prelešťuje detektor lži a Lipšic zvažuje, či by nebolo lepšie vybudovať štát nanovo. Ostatné strany a hnutia asi tiež čakajú, ako "to" dopadne. Ak by sa našla aspon jedna opozičná strana, alebo hnutie, ktorá (ktoré) začnú verejne a jasne deklarovať názor na horiaceho suseda, bolo by to znamením, že vo vysokej politike SR nie sú iba periférne politické subjekty. Vysoká politika je viac, ako iba zaoberanie sa vlastnou (často slaboduchou) agendou.
Dianie na Ukrajine nie je virtuálne. Pred marcom 2014 však slovenskí politici evidentne na horúcosť (takejto) situácie pripravení neboli. Je iné zaoberať sa tým, kto má na koho aké dokumenty, či hlasové záznamy a iné je byť vystavený vojne v priamom prenose. Vojne toť neďaleko (u susedov).
Hovorieva sa, že politika je umením možného. Tá slovenská je "umením" koncentrovanej neschopnosti mať plán pre situácie, ktoré presahujú rámec vnútropolitického klebetenia a hádzania blata na politického oponenta.
A ešte je tu prítomná naučená bojácnosť a pocit, že do "hier" obrov sa malá krajina nemá čo zapájať.
Mala by sa.
V opačnom prípade bude zožraná...
