Nevedomosť je matkou mýtov

Nezasvätený človek sa oprávnene pohoršuje nad stavom slovenskej politiky a pomerov, avšak svoje negatívne hodnotenie z dôvodu vlastnej neznalosti často pripisuje poslancom, ktorí tvoria parlamentnú menšinu. Svoju úlohu iste zohrávajú aj sympatie a antipatie voči politikom rôznych strán, no pred volebnou urnou má do veľkej miery rozhodujúce slovo už spomenutá neznalosť. V permanentnej povolebnej argumentácii sa z vládnej úrovne občanom vsugerúva, že to boli a sú poslanci a politici opozície, ktorí neumožňujú spriechodnenie "kvalitných" nápadov strany jedného muža. Keď sa následne k určitému stupňu neznalosti pridá korenistá dávka lži a poloprávd (naviac mediálne rozširovaných poloamatérskou novinárskou obcou), tak "dielo" je dokonané. V súvislosti s rozhodovaním nemalej časti voličov v parlamentných voľbách preto vôbec nemusí byť smerodajné iba racionálne zhodnotenie práce politika za uplynulé volebné obdobie. Pre výsledok volieb je nesmierne dôsležitá ochota nie príliš rozhľadeného voliča zamieňať si fakty s fikciou. Pre Slovensko by preto malo platiť dvojnásobne, že opakovanie je matkou múdrosti, hoci aj opakovanie základných skutočností. Takouto skutočnosťou je rozloženie politických síl, ktoré vzišlo z predčasných volieb v roku 2012. Opakovanie je matkou múdrosti, nevedomosť matkou mýtov. Slovensko krajinou mýtov zatiaľ zostáva. Bolo by preto zaujímavé zrealizovať výskum verejnej mienky, ktorého ťažiskom by bolo zisťovanie znalostí priemerného voliča v súvislosti s témou, ktorá je spomenutá v tomto článku.