Peter Weiss je v súčasnosti takmer inventárom masmediálnych diskusii. V nich nás upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré vidí v politike vlády SR a zvlášť v Smere - SD.
Aby sme nezabudli! Peter Weiss bol od roku 1990 predsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej súčasťou bol neskôr aj mladý a spočiatku nenápadný Róbert Fico. Weiss sa v rokoch 1991 až 1992 politicky vyznačoval odporom k reformám, odporom k tzv. kapitalizmu, kritizoval tú časť českej politickej scény, ktorá "nechápala emancipačné snahy slovenského národa". Tvrdil, že niektoré české politické subjekty nenávidia Alexandra Dubčeka, lebo je Slovák. Na stretnutiach s občanmi sa občas Weiss predvádzal v spoločnosti SNSákov a HZDSákov. Potľapkával sa s nimi po ramenách. Bolo zjavné, že spájanie antikapitalizmu a nacionalizmu bola v rokoch 1991 až 1992 tiež jeho šálka kávy.
V danom čase sa o Vladimírovi Mečiarovi vyjadroval nesmierne pozitívne. V jednom z rozhovorov (jar 1991) povedal: na takú osobnosť akou je Vladimír Mečiar sme čakali 1000 rokov...
Od roku 1994 už boli názory Weissa aj Fica na Mečiara v podstate negatívne. Obaja správne chápali, že v spojení s mafiou pôjde Slovensko do šrotu.
Fico sa od Weissa učil chladnokrvnosti a praktickosti v politike. Učil sa, ako si zbytočne neubližovať prílišnou precitlivenosťou na určité podnety. Obaja vedeli, že politika nie je pre slabé žalúdky. Vedeli, že treba bojovať iba v zápasoch, ktoré je možné vyhrať. Nemali chuť púšťať sa do niečoho, čo smrdelo prehrou. Weiss Fica učil do momentu, v ktorom Fico pochopil, že učiteľom si bude On sám.
Ten moment prišiel po voľbách v roku 1998. Na jeseň dal Fico rozhovor jednému zo slovenských denníkov. V ňom nadával na všetko maďarské. Obsahovo vykrádal Slotu. Občas mohol čitateľ nadobudnúť presvedčenie, že Fico je členom predsedníctva SNS a v SDĽ je iba hosťom.
A zatiaľ čo SDĽ po roku 1998 začala upadať, Ficove antimaďarstvo žalo úspechy. Koncom roka 1999 vznikol Smer. Každému, kto mal čo len trocha predĺženú miechu bolo jasné, že Slovensko má nového, vylepšeného Mečiara.
Peter Weiss by si mal prečítať svoje mediálne výstupy z rokov 1991 až 1992 a tiež niektoré literárne skvosty z neskoršieho obdobia. To on kritizoval demokraciu a našu "prílišnú orientáciu na Západ". On tvrdil, že treba robiť politiku na "všetky svetové strany". Vraj musíme chápať bežného, obyčajného slovenského človeka, ktorý má stále pozitívny vzťah k niekdajšiemu ZSSR a všetkému ruskému. Pozor!!! Weiss mal po roku 1989 podobné politické postoje ako dnes Blaha (samozrejme kultivovanejšie). Také tie prvoplánové, umelohmotné reči v zmysle: za niekdajšieho režimu sa myslelo na prostého človeka, dnes nie (...) mali by sme si z rokov 1948 až 1989 zobrať to dobré (...) skúsme spojiť demokraciu s prvkami socializmu (...) ľudia si predsa zaslúžia sociálne istoty, právo na prácu a slušný život v sociálne spravodlivej spoločnosti.
Oneskorené prodemokratické precitnutie Petra Weissa by malo zmysel, ak by vykonal poctivú sebareflexiu a povedal: na súčasnom stave slovenskej politiky mám svoj podiel viny.
Lenže niekdajší nadriadený Róberta Fica je ten istý oneskorene prebudený Peter Weiss, ktorý nás varoval pred Mečiarom v čase, keď už bolo všeobecne jasné, že s Mečiarom niečo nie je v poriadku.
Ako sa hovorieva: nikdy nie je neskoro. V prípade P. W. je však politicky a morálne už po záverečnej.
