Opozičníci sa chcú odteraz údajne venovať iba "vecnej" a "konštruktívnej" kritike, hovoreniu mlčaním, slovným neútočením na držiteľov kľúčov, lebo takéto útočenie by mohlo byť oficiálne považované za (prípadné) schvaľovanie atentátu na najvyššieho. A oni predsa najvyššieho naštvať nechcú (najmä teraz, keď je v móde hranie sa na zvestovateľov zmierenia).
Podľa jedného z predstaviteľov istej opozičnej strany by parlament namal byť miestom hádok. Ak sa však parlament stane miestom pritakávania, stratí svoje opodstatnenie. Parlament je a má byť miestom hádok, pretože také je spoločenské prostredie generujúce poslancov NR SR. Nájdeme snáď v živote niekoho, kto sa nikdy nepohádal? Nenájdeme! Prečo? Lebo každá osoba má svoju pravdu, svoje Ego.
Opozícia potrebuje šéfa, ktorý by otvoril okno a konečne vyvetral. Inak sa opozícia v politickom sklade plnom nahromadených nedorozumení rozloží v hodnotovej ničotnosti, prázdnote a smrade.
Michal Šimečka je fajn na pokec pri šálke kávy, no v reálnej politike sa podobá na nudného profesora matematiky (napísané zjednodušene).
Predseda PS by si mal opäť prečítať knihu svojho starého otca Milana Šimečku "Obnovenie poriadku".
Dočítal by sa v nej napríklad to, k čomu názorovo dospel Gustáv Husák na začiatku takzvanej normalizácie. A síce, že v politike je užitočnejšie dávať prednosť praktickým hodnotám pred hodnotami mravnými.
Vo vládnej koalícii už uvedené pochopili dávno. Preto sú v kurze a valcujú.
Otázka pre opozíciu by znela: Je ešte stále potrebné uplatňovať mravnosť v politike?
Áno, ale v tom prípade sa opozičná komunita nesmie prispôsobovať mentálnemu suterénu jarmočných kaukliarov.
