Po odlive prichádza príliv

Najprv treba pripomenúť, že v rokoch 1990 až 1992 bol "odliv mozgov" do zahraničia pochopiteľný. Po rokoch izolácie a nepriepustnosti hraníc si (nie iba) mladí ľudia chceli otestovať svoje zručnosti v pre nich novom prostredí. Zatiaľ čo v kasárenskom režime vlády jednej strany bola práca viacmenej súčasťou nepísaného dohovoru o predstieraní práce medzi majiteľom štátu a zamestnancom štátu, v "hnijúcom kapitalizme" to bola "iná káva, šálka, podšálka a stôl". Tiež odmena za "prácu" a prácu bola rozdielna. Čo sa hraníc týka... Dnes už hranice takmer neexistujú, keďže Európa sa mení na jednotnú zónu. Ak teda niekto odchádza, tak nie do zahraničia, ale skôr do krajiny s inou mentalitou a stupňom empatie (o podmienkach nehovoriac). Tiež treba zdôrazniť, že v súčasnosti sa ktokoľvek môže z ciest vrátiť a nestáva sa "nepriateľom štátu". Vytváranie hodnôt "tam vonku" je vlastne vytváraním hodnôt tu doma, lebo väčšina neskorších navrátilcov si so sebou prináša nové profesné skúsenosti. A keďže peniaze "sú AŽ na prvom mieste", tak aj peniaze.Odliv mozgov je užitočný. Po odlive prichádza príliv a tento môže priliať viac dobrého, ako zlého. Profesné, kultúrne a civilizačné nasakovanie "vonkajšieho" prostredia je práve tou užitočnou stranou poznania. Slovensko už nie je veľkou dedinou obkolesenou nepriepustnou horou. Je súčasťou celku v ktorom je migrácia obyvateľstva prirodzenou súčasťou života. Že má táto migrácia aj svoje negatíva je normálne. Žiaden proces nie je bez chýb a omylov.