"Ľudia, ktorí sa profesionálne zaoberajú históriou už dávno zistili, že dejiny sa nepohybujú po priamke, ale vlnami. Ako ich účastníci nesedíme vo vlaku, ktorý nás vezie po pevne stanovenej trase, ale pohybujeme sa na okraji oceánu možností, ktorý má svoje prílivy a odlivy. V čase prílivu si myslíme, že sa spod hladiny nemôže vynoriť už nič, čo je roky pod ňou. Potom voda opadne a mnohí sú prekvapení, čo znovu vidia. V poslednom čase sa množia príznaky, že je to aj príbeh Slovenska. Žiadne voľby nemôžu legitimovať pokus o zmenu toho, čo patrí k politickému režimu. Občania tohto štátu majú nielen právo demokraticky si vyberať svoju vládu, ale aj oprávnený nárok od nej žiadať, aby rešpektovala všetky práva a slobody, ktoré im poskytuje ústava. Uplynulé roky svedčia o tom, že obyvatelia tejto krajiny (štátu) si zatiaľ poradili s každou vlnou, ktorú vlastnými rukami, ako hlasujúci občania, vyvolali. Slovenské dejiny sa síce pohybujú vlnami, ale predsa len niekam spejú".
Pohybujeme sa na okraji oceánu možností, ktorý má prílivy a odlivy
Listujúc staršou dennou tlačou "natrafil som" na denník Sme z decembra 2007. V prílohe k 15. výročiu vzniku samostatnej SR publicista Marián Leško v článku pod názvom: "Štát na začiatku tretej kapitoly" podáva čitateľom zaujímavý myšlienkový pohľad na slovenskú spoločnosť. V súvislosti s pripomenutím si prvého výročia konania predčasných volieb dovoľujem si niektoré podstatné (doposiaľ aktuálne) pasáže z uvedeného textu odcitovať.