Je bolestné sledovať, s akou ľahkosťou sa predstavitelia KDH mentálne zosúlaďujú s predstaviteľmi vládnej koalície. Vo vzájomných debatách si spoločne pekne štebocú. Ak si niečo vyčítajú, tak len určité technické detaily v oblasti sčítavania a odčítavania.
V KDH veria, že so Smerom, Hlasom a SNS toho zmenia veľa k lepšiemu. Vraj aj volebný systém raz bude lepší a dokonca vraj nebude vyhovovať Smeru a tak ďalej, až do zbesnenia.
Už niekdajší predseda KDH Ján Figeľ bol na zaplakanie. Okrem toho, že spôsobom svojej komunikácie s verejnosťou uspával takmer každého, s Róbertom Ficom mal v podstate dobré vzťahy. V TV debatách si s ním počas diskusie niekedy aj 3 krát podal ruky. Drkotali o výstavbe diaľnic, o zlepšovaní životnej úrovne a o spolupráci na všetky svetové strany. A že to bude najmä tá ruská, nám Ján vtedy nepovedal. Veď načo, hlavne, že sa nám zlepšuje životná úroveň a nové diaľnice sú otvárané takmer každodenne.
Najnovší (alibizmom preleštený) predseda KDH uvažuje zhruba takto: keď bude odvolaný Michal Šimečka z postu podpredsedu NR SR, KDH zostane na svojich pozíciách, ktoré doteraz v parlamente zastávalo. Nič sa meniť nebude, lebo správny politik - kresťan - konzervatívec je pevne zakopaný v zákopoch svojho oportunizmu. Pohoda, klídek, tabáček. Nejako to uhráme aj na regionálnej úrovni, kde máme so Smerom dobré vzťahy. Gauner a či hrdina, veď sme jedna rodina.
Najväčší problém KDH? Nevedia, že nevedia! Nechápu, že dochádza k zásadnej zmene politického systému v krajine. Preto tá relatívna pohoda. Tunelové videnie udalostí ako forma politickej činnosti.
Ján Figeľ často prirovnával KDH k domu, ktorý je otvorený pre každého. V tom je ďalší problém hnutia. Politický subjekt nemá byť otvorený pre každého, pre hoc - koho.
