Pravdepodobnostná mapa pravdepodobného prehustenia

V praxi to znamená, že v roku 2016 uvidíme v predvolebnej politickej čakárni subjekty, ktoré nevzniknú na základe spoločenskej objednávky. Existencia dvoch - troch nových strán bude dôsledkom chronického egomaniactva ich zakladajúcich členov. U ďalších pôjde o zmes osobných mindrákov a presvedčenia, že Slovensko je krajinou, ktorá potrebuje nových mesiášov. Do pomyslenej čakárne budú nainštalované aj subjekty zámerne odoberajúce percentá stranám, ktoré už teraz "niekomu" vadia do nepríčetnosti.Stačí si spomenúť na predčasné voľby v roku 2012. Do parlamentu sa tlačila Nora Mojsejová. Tá pochopila, že časť voličov je ochotná skonzumovať čokoľvek. Za spomenutie stojí aj subjekt 99 percent. Podľa myslenia jeho predstaviteľov jedno percento "manipulátorov" takpovediac ovláda celú slnečnú sústavu. Na vlne narýchlo zbúchaných politických novotvarov sa viezol aj novodobý Caligula, šéf OĽaNO. Je takmer isté, že v predvolebnej čakárni má svoje miesto isté Daniel Lipšic a jeho družina. Tiež Radoslav Procházka, ktorého platforma Alfa sa zrejme zhmotní do samostatnej strany, či hnutia. V daných dvoch prípadoch však môžeme hovoriť o štandardnosti v obsahu aj forme. Lipšic aj Procházka rozhodne nie sú hulváti z periférnej politickej usadlosti. To sa však nedá povedať o všetkom tom, čo vyproduje permanentná kríza identity, intelektu a masmediálneho amaterizmu. Pravdepodobnostná mapa pravdepodobného prehustenia čakateľov na parlamentné stoličky môže spôsobiť nevpustenie štandardných novotvarov (aj nenovotvarov) do NR SR. Napríklad Lipšicov a Procházkov subjekt za istých okolností vytlačia KDH, kresťanskí demokrati Lipšica a Procházku, takže zostanú mimo parlamentu. Tam sa môže ocitnúť napríklad Nora Mojsejová, alebo niečo jej podobné. Nech sú súčasné opozičné subjekty aké chcú (SDKÚ, KDH, SaS), predsa len nevykazujú znaky populizmu hraničiaceho s nenormálnosťou. Od zavedenia systému parlamentnej demokracie v SR volič štandardnej politiky takmer vždy tŕpol, ako dopadnú parlamentné voľby. V rokoch 1992 až 1994 vyhrala politika paranormálnych javov. V roku 1998 sa musela SDK spojiť s červenou SDĽ a menej červenou SOP, aby zabránila pokračovaniu "mimozemských" experimentov hnutia jedného muža. Vďaka roztrieštenosti SNS mohla v roku 2002 pokračovať vláda demokratických technokratov s privtelenou ANO. V roku 2006 ich vymenila vláda obdivujúca kriminálnika Jánošíka. Voľby v roku 2010 splodili vládu, ktorej súčasťou bola DaDaistická SaS. Rok 2012 bol rokom naSmerovania k socializmu s tvárou "neomylného" muža, ktorý sa najradšej vo verejných prejavoch prihovára k dojičkám, traktoristom, obkladačom a dôchodcom. Rok 2016 možno zmimoparlamentnie strany a hnutia, ktoré sú označované za opotrebované a opozerané. Ich nahradenie absolútnou neštandardnošťou však môže byť bolestnou pripomienkou našich povrchných pohľadov na dávnu aj nedávnu histótiu. Pochopenie súčasnosti je závislé od pochopenia minulosti. To znamená uvažovanie v časových intervaloch, ktoré nie sú zakotvené iba v dnešku.