Civilizačná a politická hodnotová orientácia takzvaného človeka z ľudu je v celku ľahko čitateľná. Fašizoidné názory ukotvené v socializovaní sa klebetením. Všetko, čo sa momentálne nedá skonzumovať, vypiť alebo "pretiahnuť" považuje za nehodné pozornosti. Svojim idolom v politike neustále odpúšťa ich vylomeniny a klamstvá. Platí ono známe: aj keby vraždili v priamom prenose, bude ich zbožňovať. Nech povedia čokoľvek šialené, je to tiež jeho šialenstvo, jeho "logika" uvažovania. Väčšina z toho, čo vládnokoaličné strany politicky a "kultúrne" realizujú, je propaganda určená práve jemu. Ľahko tvarovateľnej bytosti nenáročnej na podmienky.
Problémom je, že dokonca aj niektoré opozičné strany naskakujú do vlaku s názvom Pchanie sa do priazne "človeka z ľudu". Vraj treba cestovať do regiónov, klopať na dvere jeho domu a pýtať sa, aké želania mu môžu splniť.
Vraj by bolo vhodnejšie premeniť sa na strany ľudového typu, lebo spoločenská objednávka sa údajne zrejme tak skoro nezmení. Dopyt - Ponuka - Ponuka - Dopyt. Úspešnosť predaja určuje ďalšie postupy. Nejako sa predsa dohodneme. Budeme to hrať na ľudovosť, pretože intelektuálne slovné žonglovanie želané ovocie neprináša.
Niektoré opozičné subjekty atmosféru v spoločenskom priestore začínajú vidieť takto: v SR sa o politickej úspešnosti strany nerozhoduje na bojisku myšlienok, ale na bojisku povrchností, klamstiev a sociálnej demagógie zabalenej do gýču pseudovlasteneckého bľabotania. Skúsme teda nenápadne imitovať krikľúňov. Aj z malého obláčika snáď časom môže preferenčne zapršať...
Prispôsobovanie sa módnej zástupnej realite však opozičníkom nepomôže.
Ani vykrádanie slovníka vládnych strán, ktoré si to po voľbách namierili rovno do obdobia stredoveku.
Poučenie z krízového vývoja v hlave a v spoločnosti je následovné: nenechať sa zožrať strachom, nepodliehať vkusu totalitaristov a ...
... vzdorovať!
V opačnom prípade dopadneme ako stádo Hamletov z piesne Rakovina od Karla Kryla.
