Počas vlády Vladimíra Mečiara (a prezidentovania Ivana Gašparoviča) bola latka kvality v prostredí politickom nastavená tak nizúčko, že dnes sa dá iba preskakovať. Isté porovnanie je možné smerom k minulosti: Po Novotnom prišiel Dubček a "svet" sa hneď krajším zdal. Dubček začal byť väčšinovou spoločnosťou považovaný takmer za poloboha. Niet sa čo čudovať. Keď niekoho neustále otĺkate a potom mu dáte zopár obkladov na rany, tak Vás začne mať rád (aspon dočasne). Novotný a Dubček však boli zástupcovia komunistického režimu (diktatúra), takže porovnanie s dneškom je len také omočenie nôh v jazierku porovnaní.
Slovensko sa osobnosti typu Václava Havla tak skoro nedočká. Keby sa aj zázrakom dočkalo, tak väčšina populácie by takúto osobnosť začala čoskoro nenávidieť, pretože by jej nerozumela. A Kiska nie je Havel ani náhodou. Vo voľbách okrem iného uspel aj preto, lebo volieb prezidenta sa zúčastňoval Róber Fico, ktorý má vrchol popularity za sebou. Kiska uspel, lebo používal slovník kňaza v kostole: "Otvorme sa láske a spravodlivosti, otvorme svoje srdcia a pomáhajme blížnemu svojmu" (Slováci mali vždy bližšie k slovám kňaza, ako ku slovám filozofa).
Kiskov novoročný prejav je z hľadiska obsahového v poriadku. Ako prezident povedal to, čo povedať mal (Ukrajina). Povedal tiež to, čo sa od neho očakávalo (povzbudzovanie). Nepovedal však nič nové, nič mimogalaktické. To ale nie je až tak podstatné. Hlavne, že novoročný prejav neprednášal Fico a to "sa" oceňuje.
Rok 2015 bude pre prezidenta Kisku chôdzou po tenkom ľade. V roku 2016 nás čakajú parlamentné voľby a každá strana politicko-spoločensko-názorového "konfliktu" bude pozorne sledovať (a už sleduje) koho a kam pán prezident mediálne "posunie".
Prezident by mlčať nemal a nemôže. Možno by však mal v budúcnosti viac povedať, ako hovoriť...
Nie každému slová kňaza stačia
