Prezident prezidentom všetkých fráz

Klebeteniu preto, lebo z doterajších debát a "vízií" politikov, politológov, novinárov a blogerov sa verejnosť nedozvedela nič nové. Že takzvaná pravica je neschopná a nevie sa takmer na ničom dohodnúť vieme. Že voliči Smeru - SD akceptujú a budú akceptovať všetko, čo im nariadi ich štátny Guru vieme tiež. Donekonečna tiež počúvame a čítame, že nový prezident by mal byť prezidentom "všetkých občanov" a najmä prezidentom "nadstraníckym". Naučených fráz plný batoh, len myšlienky sa neustále "niekam" vytrácajú. Akýkoľvek prezident je prezidentom, ktorý pôvodne a prvotne zastupuje určitú záujmovú skupinu. Ak by išlo hoc aj o kandidáta - prezidenta rušňovodiča, aj ten by časom zastupoval (pokiaľ by stál za "trocha" finančnej pozornosti) záujmovú skupinu. Bez nej by totiž nemal ani len viditeľnú, úspešnú prezidentskú kampaň. Politická, záujmová, finančná skupina je prirodzenou súčasťou politických "doplnkov" ktoréhokoľvek relevantného kandidáta na post prezidenta. Politika je taktiež o peniazoch a peniaze sú (ako povedal klasik) AŽ na prvom mieste. Medializované slovné cvičenia o potrebnej nadstraníckosti kandidáta sú iba vatou pre vyplnenie diskusného času a priestoru. Predstavme si prezidenta, ktorý by nebol prezidentom "všetkých občanov". Môže byť taký? Ako poznáme, či je, alebo nie je prezidentom každého občana? Ak kandidát vo voľbách získa potrebnú väčšinu a spĺňa podmienky "prijatia do klubu", tak sa stáva prezidentom každého občana bez ohľadu na svojprávnosť, či nesvojprávnosť toho - ktorého jedinca Slovenskej republiky. Rozhodnutie a názor prezidenta zasahuje ktoréhokoľvek občana rovnako. Dokonca tiež v prípade, že občan XY nevie, že "nejaký" prezident vôbec jestvuje. Mediálne debaty ku kandidatúre na post prezidenta však vykazujú ďašlie znaky diskusnej bezpohlavnosti. Ide o to, že slovenská politická scéna je skôr imitáciou scény štandardnej. Na tejto scéne sa sebarealizujú dve ideovo protichodné skupiny, ktoré majú jednu mentálnu matku. Všetko, čo tieto dve skupiny politicky splodia je očakávateľné a vypočítateľné. Žiadne prekvapenie sa konať nebude. Diskusie o tom "kto, za koho a prečo" sú iba jazdou starého, rozheganého auta po rozpadávajúcom sa diaľničnom úseku. Auto do požadovaného cieľa zrejme šofér dostane, no nezmení sa na najnovšiu značku žiadaného superfára. Nový slovenský prezident bude (vzhľadom na spomenuté) skôr prezidentom všetkých diskusných fráz. Ich autorom treba pripomenúť, že opakovanie je síce matkou múdrosti, ale môže byť taktiež značne zaťažujúce narvovú sústavu. Nie všetci totiž sme, akoby nás jedna mentálna mater mala.