Propaganda je politickou komunitou riadený (masmediálny) projekt. Jeho cieľom je zjedenodušiť pohľad verejnosti na udalosti a osoby do nich vsadené tak, aby bolo jasné "kde je pravda". Zámerom propagandy je udržiavať napätie voči "nepriateľom" a velebenie cára. Propagandisti sa cítia najlepšie v totalitnom prostredí, kde sa časom stávajú zamestnancami štátu. Ten ich za zverejňovaný "názor" rovno platí (vzťah zamestnávateľ - zamestnanec), alebo im jasne dáva najavo, odkiaľ a kam je možné zájsť. Ostatné je vecou pudu sebazáchovy v masmediálnom prostredí plnom udavačov a uslintanej autocenzúry. Totalitné masmediálne prostredie sa stará najmä o to, aby kulisy propagandy stáli každodenne na svojich miestach. Kto čítal knihu pod názvom 1984 (alebo videl film) ten vie, o čom je reč. Súčasné masmediálne Rusko niektoré pasáže z uvedenej knihy napodobňuje... a nie iba Rusko...
Propagácia názoru sa nesnaží o zavŕtanie jednej-jedinej pravdy do spoločenského organizmu. Je si vedomá toho, že funguje v názorovo-konkurenčnom prostredí. V systéme parlamentnej demokracie naviac nemá páky na to, aby sa stala umelo dominantnou, mediálnou štruktúrou. Iné by bolo, ak by sa už politické strany nemuseli uchádzať o dôveru voličov vo voľbách. Vládla by jedna-jediná strana, či vodca. V danom momente by nastupovala mediálna úderka strany (vodcu) - propaganda.
Na internete (a nie iba tam) vidíme snahu nemalého množstva diskutérov, blogerov a publicistov presadzovať stanovisko, že pisateľ-oponent je za svoj názor platený. Ide o klasickú snahu odpáliť oponenta tvrdením, že je zradcom, ktorý nemá žiadne morálne zásady a naťahuje ruku za dolárom (prípadne rubľom). Toto argumentačné klišé sa nachádza všade tam, kde dochádzajú racionálne argumenty. Reči o slabomyseľnosti a chorosti opačného názoru sú tiež bežné. A bežné je aj tvrdenie, že oponent manipuluje (otázne je, kto nemanipuluje, keďže sme súčasťou živočíšnej ríše, kde pôsobia "hry", pohybové klamy a snaha o prežitie).
Keby reálne existovala jediná objektívna pravda, tak dejiny človečenstva by zamrzli. Mediálne prezentovaných "právd" je toľko, ako hviezd v galaxii. Žiadna to novinka.
Virtuálne prefackávanie však svoj zmysel zrejme má. Učí nás kultivovať naše mentálno-diskusné zručnosti. Pritom často zisťujeme, ako málo o vesmíre, planéte a hlavne sebe vieme.
O histórii a politike nehovoriac...
