Ak však článok písal Milan Majerský a nie umelá inteligencia, je potrebné skonštatovať následovné: Milan Majerský buď popiera lepšiu verziu seba samého, alebo nevie, o čom je autentická opozičná politika. Aktuálna situácia v krajine si totiž vyžaduje viac, ako iba písanie fráz o tom, že KDH si váži úrad prezidenta (a tak podobne a tak dookola).
Slovensko potrebuje opozičné strany, ktoré nebudú tancovať, ako Herkules z Topolčian píska. Strany, ktoré nepotrebujú uspokojovať svoje vedomie a svedomie táraním o láske k vlasti, láske k národu a k demokracii. Skutočná láska k niekomu, či k niečomu nepotrebuje tony prázdnych slov a slovných spojení. Skutočná láska je o hlbokej emócii, náklonnosti, presvedčení.
Predstavitelia KDH dlhodobo udržiavajú niektoré postupy voči predstaviteľom vládnych strán (a prezidentovi), ktoré sú kontraproduktívne a neúčelné. V konečnom dôsledku neprinášajú úžitok ani KDH, ani spoločenskému prostrediu. Tu a teraz sa totiž rozhoduje, či skončíme v pažeráku "Veľkého brata", alebo či zostaneme v spoločnosti civilizovaných štátov.
Milan Majerský ide k prezidentovi preto, lebo jeho úteky do fantázie sú pre neho a KDH dôležitejšie, ako hĺbavé analyzovanie príčin dnešného politického a teda aj spoločenského marazmu. A ide tam ešte pre mnoho iného, o čom radšej písať nebudem, pretože vulgarizmy vo verejnej komunikácii nepoužívam.
Záverom slová klasika: Správnosť, alebo nesprávnosť konania určujú dôsledky. Nie motívy. Dobrý motív môže predstierať ktokoľvek a kedykoľvek. Dôsledky konania však už predstierať nemôže.
