Niektoré pohľady na novembrové udalosti sú značne zavádzajúce. Časté tvrdenie, že neboli naplnené sľuby, ktoré občania na námestiach dostali je nezmyslom. November 1989 nebol predvolebným mítingom politickej strany, ktorá sľubuje, aby získala voličov pre svoje projekty a "projekty". Jeden rečník bol kresťan, ďalší ateista a rečník XY zas tvrdil, že chce konečne cestovať tam, kam sa mu zachce. A zarečnila si aj šička, ktorá o politike nič nevedela, no chcela chodiť do kostola slobodne a voľne bez toho, aby musela na "pohovore" u súdruhov zdôvodňovať, prečo tak často chodí do kostola.
A rozhodne nešlo o to, aby bol vytvorený jednotný a nemenný koncept toho, ako sa nám bude žiť (povedzme) do roku 2089. Doba bezhlavého a tupého plánovania všetkého a všade na sto rokov dopredu sa skončila.
Ponovembrové rozpory a nezhody neboli dôsledkom sklamaní a nenaplnenosti. Len tak mimochodom: Rozpory a nezhody boli prítomné aj pred rokom 1989, akurát komunistická propaganda tvrdila, že sú dôsledkom pozostatkov kapitalistického uvažovania a snahy "istej skupiny" obyvateľstva o rozvrátenie systému systémov. Ak by nebolo rozporov a nezhôd, nebolo by zadanej príčiny, dôsledkov, gaunerov a hrdinov, príbehov, ktoré si rozprávame večer pred spaním. Bez Boha by nebolo Satana, bez radosti by nebolo bolesti.
Kto však očakával, že sa budeme doaleluja hladkať a spievať zborové piesne o láske, ten musel byť a je sklamaný. Každá žúrka má svoj koniec. Aj tá novembrová skončila, lebo skončiť musela. Každá emócia je vo svojej podstate neudržateľná a vychladnuteľná.
Väčšina Slovákov sa (s odstupom) na historické udalosti globálneho charakteru pozerá podozrievavo a s nedôverou. Keďže (ne)dejiny Slovákov sú naplnené zápecníctvom a apatiou, tak mnohé "odtiaľ od vedľa" vnímajú ako čosi nepriateľské, vopred dohodnuté v centrále diablov.
November 1989 nebol o dohodách diablov, ale o potrebe odstránenia veľkého, historického nedorozumenia.
Nebolo a nie je možné mať všetko (akože) zdarma. Nebolo a nie je možné, aby mala každá osoba prácu a plácu podľa svojich možností a schopností, pretože každá komunita má v sebe zakomponovaný rozpor, ktorý selektuje členov tej-ktorej komunity na rôzne kvalitatívne a "kvalitatívne" kategórie. A rozpor má v sebe zakomponovaný každá bytosť na tejto planéte, lebo bez tohoto rozporu by neexistovala skúsenosť z omylu, sebakultivovanie, boj za svoje EGO, boj za ono známe: "Mať sa dobre". A určite nie je možné mať permanentný kľud pre pokojný život.
Mesiac november bude opäť festivalom drístov o láske, slobode, demokracii, (ne)naplnenosti a deklarovania teórii o tom, "kedy sa už konečne budeme mať dobre".
Žiaden zákon a žiaden systém nezabezpečí, aby sa mal jedinec dobre.
Kto sa chce mať dobre, ten nech si to zariadi.
"Revolúcia" v dutine lebečnej
