Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,Budeme rozhodovať o reformnej zmluve o EÚ. Keď sa pozrieme na jej text, vidíme symboliku. Ten text je neprehľadný. Je to typický text EÚ, v ktorej rozhodovacie procesy sú charakteristické neprehľadnosťou. Je čas položiť si na misky váh, čo ďalší integračný proces prináša a čo berie.EÚ ešte pod iným názvom začínala pred pol storočím ako konfederácia, v ktorej zmluvný vzťah bol založený na práve veta. Nik nemohol byť prehlasovaný. Dnes sme už niekde úplne inde. Vážené panie poslankyne, páni poslanci,Nemá zmysel si zastierať, že EÚ sa pred našimi očami mení na veľký polmiliardový štát. Čím bude tento štát a jeho vznik charakteristický:- Budúci štát EÚ bude štát, ktorý vznikol pomaly a potichu. Bude to štát, ktorého tvorcovia nepriznajú, že zakladajú štát. Nechcú to priznať i preto, lebo by priznali i koniec štátnosti členských krajín. - Budúci štát EÚ nevzniká z vôle ľudí. Reformná zmluva je obsahovo totožná s obsahom Ústavnej zmluvy. Ústavná zmluva bola zamietnutá v referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Ak sa nepodarilo získať súhlas ľudí, tak sa pokračuje vo vytváraní štátu bez súhlasu ľudí. O reformnej zmluve sa referendá nekonajú.- EÚ bude štát bez európskeho politického národa. Bude to štát, ktorý nebude vlasťou. Spýtajte sa Slováka z Liptova: Čo je tvoja vlasť? Odpovie Vám Slovensko. Čo myslíte, aký bude vzťah Slovákov k anglickému prezidentovi EÚ? Nebudú ho ani poznať. - EÚ nebude parlamentná demokracia, skutočným štátnym zriadením EÚ bude byrokracia. Nebude to federácia s jasným rozdelením kompetencií medzi štáty a celok. Vieme vlastne, koľko percent zákonov prijímaných NR SR je úplne, alebo sčasti prepisovaním európskych smerníc do slovenského zákonodarstva? Bývalý nemecký prezident Roman Herzog uviedol, že v Nemecku je to osemdesiat percent, a vyjadril pochybnosti, či je v Nemecku ešte parlamentná demokracia. Vážené dámy a páni,Postavenie Slovenska v budúcej EÚ, teda po ratifikácií reformnej zmluvy, bude čo do rozsahu kompetencií, podobné postaveniu Slovenska v bývalom Česko - Slovensku. Z tohto hľadiska je možné hlasovanie za reformnú zmluvu označiť za hlasovanie za návrat pred 1. január 1993. Do obdobia, kedy tiež existovala demokratická Slovenská republika, ale v rámci vyššieho štátneho celku, ktorým bolo Česko - Slovensko. Teraz tým vyšším celkom bude EÚ.My Slováci sme mali pocit, že v Česko - Slovensku nás nevidno. Česi, pretože boli silnejší, mali pocit, že štátnosť československá je len rozšírením štátnosti českej. Rovnako v budúcej EÚ my Slovácu budeme vidieť sami seba v EÚ podstatne slabšie, ako tam bude samé seba vidieť osemdesiatmiliónové Nemecko, 60 miliónové Francúzsko, alebo 60 miliónové Taliansko. Veď pre tieto národy je budúca EÚ len novým návratom do starých projektov, z ktorých oni vyrástli. Franská ríša Karola Veľkého, či Svätá ríša rímska nemeckého národa. Chcem poukázať i na nerozumnosť argumentov typu: Keď sme už do EÚ vstúpili, tak musíme súhlasiť so všetkým, čo nám potom predložia. Od vstupu do EÚ sme aj my strojcami budúcnosti EÚ, nie pasívnymi plničmi úloh. Vážené panie poslankyne a páni poslanci,Napriek všetkým výhradám, ktoré som voči budúcej EÚ vyslovil, predsa len by som bol ochotný zahlasovať za reformnú zmluvu za jedného predpokladu. Ak by som bol presvedčený, že EÚ bude o veciach rozhodovať múdrejšie ako Slovensko. O tom však presvedčený nie som. Štát robí štátom i to, že vymedzuje, aké je jeho videnie človeka, svojho občana, jeho ľudských a občianskych práv. Niet lepšieho dôkazu o ambícií EÚ stať sa štátom, ako to, že reformnou zmluvou sa stáva súčasťou práva EÚ i Charta práv EÚ, dokumnet v ktorom EÚ definuje svoj osobitý pohľad na človeka a jeho práva. Keď sa pozrieme na filozofiu Charty EÚ, vidíme, že ona vzďaluje Eurúpu od toho, čo urobilo Európu veľkou. Európa je v svetových dejinách niečim úžasným a neopakovateľným. Žiaden iný kontinent neovplyvnil celý svet tak, ako Európa. Prečo práve Európa? Európania mali povedomie, že sme povinní poznávať nové veci a zachovať z nich to, čo je dobré. Že každý z nás je bytosť neopakovateľnej hodnoty. Že máme čas, ktorý nám je vymeraný na činnosť, a že budeme braní na zodpovednosť za všetko, čo sme urobili, alebo neurobili. Že utrpenie, sebapremáhanie a prinášanie osobných obetí majú niekedy veľmi hlboký zmysel. Že každý z nás je nedokonalý, hriešny a potrebuje korekciu zo strany iných a že si niekedy musíme spytovať svedomie. Toto urobilo Európu veľkou. Dnes je Európa a Európska únia inde. Filozofia EÚ ide cestou relativizmu. Odrezáva si svoje korene. Nerozlišuje medzi hodnotami a ich popieraním. Zbavuje sa hodnôt minulosti a hovorí: Som prázdna nádoba, naplňte ma čím chcete, len aby to bolo relatívne. Rešpektuje autonómiu jednotlivca, ale odmieta rozlišovať medzi jeho cnosťou a necnosťou. Nerozlišuje medzi túžbami človeka, ktoré človeka zveľaďujú a tými, ktoré ho ničia. Ignoruje transcendentné. Neuznáva ideály, ak je potrebné ich dosahovať sebapremáhaním a obeťou. Neuznáva ako ideál tradičnú rodinu, lebo dosahovanie tohto ideálu si vyžaduje pravé trvalé sebapremáhanie a obeť. Vyhýba sa konfliktom, ktoré môžu byť plodné, a tak často ustupuje tým, ktorí majú konflikt radi. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,Budúca EÚ bude štátom, a bude to veľká ríša byrokracie. Už som spomenul, že dnešný európsky duch viac podporuje zbabelosť ako sebažertvu. Ako hovorí Tacitus: Veľké ríše sa nedajú udržať zbabelosťou. Budem hlasovať proti reformenj zmluve o EÚ. Ďakujem za pozornosť. Vladimír Palko
Ríše sa nedajú udržať zbabelosťou - Palko o Lisabonskej zmluve
Začiatkom roku 2008 vtedy ešte poslanec za KDH Vladimír Palko v rokovacej sále slovenského parlamentu vyjadroval svoje zásadné postoje k Lisabonskej zmluve. Dnešné dianie v EÚ dáva dôvod na opätovné prečítanie si kľúčových častí (pôvodne dlhšieho) textu, nad počúvaním ktorého sa v roku 2008 nejeden poslanec NR SR (a hlavne vtedajšej vládnej koalície) uškŕňal.