Z mentálnych pozostatkov komunistického režimu si mnoho žurnalistov vytvorilo mylnú pracovnú predstavu, v rámci ktorej rečnícke kreácie politického PseudoAlfasamca berú smrteľne vážne a neustále ich propagujú. Premiér demokratickej krajiny je štátny zamestnanec, nie Generálny tajomník Ústredného výboru všadeprítomnej dominantne vládnucej strany, či feudálny vládca, ktorého vízie "siahajú k nebesiam".
Štandardné masmediálne prostredie opäť (a väčšinou dobrovoľne) zoširoka rozoberá ním deklarované postoje k existujúcemu politickému systému, názory na termín volieb a všetko, čo mu vypadne z ústnej dutiny (napríklad šialené reči o tretej svetovej vojne, ktorú chce vraj Západ vyvolať). Psychické rozpoloženie slovenského Caligulu na poste premiéra je problémom číslo Dva. Problémom číslo Jeden je intenzívna snaha veľkej časti masmediálneho prostredia vypúšťať ozveny jeho bludov do každého kúta nášho Absurdistanu.
Prípadné ignorovanie (alebo aspon selektovanie) nebezpečných hlúpostí nie je trestným činom. A rozhodne sa treba vykašlať na takzvanú mediálnu vyváženosť, pozostatok schématickej žurnalistiky z čias mečiarizmu. Tej žurnalistiky, ktorá (hoc často nechtiac) Mečiarovi pomáhala, lebo ho považovala za skutočného AlfaSamca, hodného neustálej pozornosti.
